POĎ ZA MNOU

Dôverujme Božej réžii

Napísal: Rybárka sŕdc
|

Sme v Božích rukách, ale sme slobodní

babky

Som zapísaný v Božej knihe. Boh o mne vie. Som v jeho dlani. Stará sa o mňa. Chce pre mňa to najlepšie. 

Ale som zároveň slobodný. Som v jeho rukách, ale tie neviditeľné nitky mám v rukách ja, nie on. Boh rešpektuje každý môj pohyb. Natoľko ma miluje, že mi necháva slobodu.

Dĺžku nite života vie iba Otec. A mojou úlohou je klbko života rozmotávať. Mojím javiskom je svet, rodina, práca, škola, miesto, kde práve som. Musím obohatiť svet darmi a talentmi, ktoré mám. Aký pohyb dnes urobím? Pohladím? Pomôžem? Pozdvihnem? 

V Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. 

Svetlo na konci svetlíka

Napísal: Rybárka sŕdc
|

Božie svetlo vždy kráča s dobou

Havlkovy sady upr2

Koho by nelákalo objavovať tajné zákutia. Pri nedávnych potulkách Prahou sme objavili Havlíčkove sady, jeden z najkrajších mestských parkov. Skrýva grottu, umelú jaskynku, s romantickými skalami, úzkymi chodbičkami a tajnými výklenkami, lavičkami a zákutiami. V jednom tmavom sme chvíľu pobudli aj my. Slnko svieti, a predsa vás obklopuje tma. Vpravo, vľavo – tma. Stačí však dvihnúť hlavu. Svetlík ponúka nádherný pohľad nielen na nebo, ale i na zeleň, ktorá si razí cestičku i pomedzi skalky.

Nie nadarmo sa aj pri projektovaní domov a budov počíta so svetlíkom. Hoci v prvom pláne je dostať svetlo do miestnosti, odteraz to už môže mať pre nás pridanú hodnotu: akokoľvek by nás pohlcovala tma, okolnosti, situácie, svetlík nad nami je jasný signál, že nás osvetľuje pravé svetlo.

„Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ (Mt 4, 16)

Architektúra stavieb sa mení. Boží svetlík je v móde stále. Božie svetlo je stále „in“, Božie svetlo vždy kráča s dobou.  

Vernosť Božia sa neotrasie

Napísal: Rybárka sŕdc
|

strbske pleso

Aj keď sa chveje zem, aj keď sa otriasajú základy príbytkov rukami zhotovených i základy ľudskosti, lásky, vernosti, dobrosrdečnosti, pokoja... Božia vernosť a láska sa nikdy nezachvejú. 

„Večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval,

hovorí tvoj Vykupiteľ, Pán.

Je mi to ako v dňoch Noema,

ako som sa zaprisahal,

že viac nezalejú zem vody Noema,

tak som sa zaprisahal,

že sa nebudem hnevať na teba

a že ťa nebudem karhať.

Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú:

moja milosť neodstúpi od teba,

zmluva môjho mieru sa neotrasie,

hovorí Pán, tvoj zľutovník.“ (Iz 54, 8 – 10)