Ísť opreteky so svätým Jánom
Šprint je v poslednom období hitom. Odborníci sa zhodujú, že posilňuje kardiovaskulárny systém, buduje svalovú hmotu, zlepšuje fyzičku a, samozrejme, odbúrava tuk. Už len kvôli tomu sa oplatí vyskúšať ho. Nehovoriac o ďalších benefitoch ako napríklad: stihnete nastúpiť do autobusu či električky bez obáv, či vám nepricvakne ruku; získate pochvalu od „výťahových“ kolegov, keď budete prví v kancelárii; stihnete vyzdvihnúť list na pošte, lebo doteraz vám ju vždy zavreli akurát pred nosom. Celkom praktické, no nie? Šprintérske schopnosti oceníte ešte pri jednej dôležitej veci, a to...
ak budete chcieť mať informácie z prvej ruky.
Svoje o tom vedel aj milovaný učeník a apoštol Peter. Keď prebrali štafetový kolík viery od Márie Magdalény, zareagovali celkom rýchlo a ešte rýchlejšie sa vybrali k hrobu. Šprintovali. Je namieste mať priame, čerstvé informácie z inkriminovaného miesta.
Je zaujímavé, že evanjelista dáva dôraz na preteky. „Bežali obaja“ (Jn 20, 4) – východisko rovnaké. „Ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý“ (Jn 20, 4). Iste, Ján bol mladší a Peter zrejme nemal toľko síl, aby mu v behu stačil. No okrem veku je podstatný iný element – a to láska.
Milovaný učeník ako jediný zostal pod krížom – z lásky. Láska ho pohýna. Láska mu dáva silu. Láska mu dáva krídla. Ona je hnacím motorom. A hoci je v cieľovej rovinke prvá, nenárokuje si na víťazstvo. Ján do hrobu nevkročil. Iba sa nahol. Až následne nato prišiel k hrobu Šimon Peter. Vošiel do hrobu. Tým sa potvrdilo jeho prvenstvo v Cirkvi. Jeho Ježiš ustanovil za pastiera, vodcu, hlavu, skalu, čo sa potvrdí v scéne pri Tiberiadskom mori. Trojité „mám ťa rád“ a trojitá „odmena“: pásť ovce.
Podporujme sa v Cirkvi navzájom v behu za víťaznou trofejou. Nie k hrobu, ale k hlbšiemu, živšiemu, autentickejšiemu vzťahu s Kristom. A nezabúdajme, že najväčšia je láska. To ona uvádza naše nohy do pohybu. Vzájomne sa predbiehajme v láske, ale nebojme sa počkať na meškajúcich, chorých, slabých či hendikepovaných, ako na to vyzýva pápež František, aby mali mladí odvahu a trpezlivosť počkať starších, slabších.
Spolu sa ťahajme do cieľa. Povzbudivým a podnetným príkladom pre nás môže byť dvojica bežkýň. V cieľovej rovinke jedna pretekárka spadla. Ťažko jej bolo vstať a pokračovať. Ale snažila sa. Bežkyňa za ňou – hoci mohla odignorovať jej pád a predbehnúť ju, čím by získala lepšie umiestnenie – sa pristavila, chytila ju okolo pása a spolu dokráčali do cieľa. Nepochybne to bola láska, ktorá ju viedla do cieľa, ale ktorá ju zároveň zastavila.
Láska je rýchlejšia a silnejšia ako nohy.