„Som stále presvedčený o tom, že Boh stvoril trapistov pre mňa a mňa pre trapistov. Je zrejmé, že jediné správne nazeranie vo svete je zaujať miesto, ktoré Boh pre nás vybral,“ napísal Rafael v deň obliečky svojej mame.
V novembri okrem známej sv. Alžbety Uhorskej si pripomíname aj ďalšiu Alžbetu – sv. Alžbetu od Trojice. Táto svätica, ktorej patrí 8. november, je dôkazom toho, čo dokáže Božia láska. Že aj z huncúta, šibala či koketky sa môže stať klauzúrna sestra – alebo inak – že človek sa dokáže meniť.
Ako by som sa opísal
Jedna zo žiackych slohových prác je opis, respektíve charakteristika osoby. Opísať mamu, otca, najlepšieho priateľa sa ešte ako-tak dá. Ale čo by ste napísali o sebe? Poniektorí majú sklony k chváleniu sa, iní práve naopak. Podobné zadanie dostala aj Alžbeta. Objektívne o sebe napísala klady aj zápory, čnosti i neresti. Doslova píše, že sa jej búri krv v žilách, celá jej osoba sa búri, keď jej niečo vyčítali. Je koketná i ľahkomyseľná, ale trpezlivá a radostná. Rodičom dávala celkom slušne zabrať. Ako dieťa hocikedy vybuchla do nekontrolovateľného hnevu a bola veľmi tvrdohlavá. Možno si niečo podobné povieme aj o sebe a nezabudneme pridať ospravedlňujúcu formulku – ja som už raz taký a hotovo. Lenže nič nie je hotovo. Slovo dostáva Božia láska.
Príbytok Boha
Alžbeta svojím prístupom a prijímaním sviatostí deklaruje, že láska mení život, mení srdce. Od prvej sviatosti zmierenia a Eucharistie radikálne menila svoj štýl správania. Neznamená to, že ju Ježiš automaticky zbavil zlostných návykov, ale dával jej silu s nimi bojovať. A Alžbeta tú silu čerpala čoraz väčšmi. Vyznáva, že od stretnutia s eucharistickým Kristom sa jej duša stala príbytkom Boha, že mu túži odovzdať svoj život, že jej srdce vlastní Pán. Stala sa citlivejšou a láskavejšou. No naďalej bojovala medzi dvomi mlynskými kameňmi – stretnutiami a večierkami s priateľmi a túžbou byť s Kristom. Mohla povedať – ja som už raz taká. Nie. Hľadala Krista a Kristus si ju ťahal lanami lásky. A pritiahol. Natrvalo. Večne.
Domáca úloha
Ach, ako sme neznášali domáce úlohy. Lenže bez tréningu sa úspechy nedosahujú. Môžeme alibisticky o sebe tvrdiť, že sme takí a onakí. No s veľkou pravdepodobnosťou ide len o našu lenivosť a nechuť zabojovať. I tento dušičkový mesiac nech je pre nás príležitosťou posunúť sa vpred. Prečítajme si životné zápletky rôznych svätcov, zájdime na cintorín a do kostola. Neostávajme v papučiach doma. Dovoľme Stvoriteľovi, aby nás priťahoval lanami lásky. A naše srdce, naša povaha, naše návyky sa začnú pomaly premieňať.
Hoci sa prívlastok jánsky tradične vzťahuje na sviatok sv. Jána Krstiteľa, ktorý slávime 24. júna (známe sú jánske ohne), pokojne by sme ho mohli priradiť aj októbru. V tomto mesiaci si totiž pripomíname až piatich svätcov – nositeľov mena Ján. Poďme pekne poporiadku.
