POĎ ZA MNOU

Svetlo na konci svetlíka

Napísal: Rybárka sŕdc
|

Božie svetlo vždy kráča s dobou

Havlkovy sady upr2

Koho by nelákalo objavovať tajné zákutia. Pri nedávnych potulkách Prahou sme objavili Havlíčkove sady, jeden z najkrajších mestských parkov. Skrýva grottu, umelú jaskynku, s romantickými skalami, úzkymi chodbičkami a tajnými výklenkami, lavičkami a zákutiami. V jednom tmavom sme chvíľu pobudli aj my. Slnko svieti, a predsa vás obklopuje tma. Vpravo, vľavo – tma. Stačí však dvihnúť hlavu. Svetlík ponúka nádherný pohľad nielen na nebo, ale i na zeleň, ktorá si razí cestičku i pomedzi skalky.

Nie nadarmo sa aj pri projektovaní domov a budov počíta so svetlíkom. Hoci v prvom pláne je dostať svetlo do miestnosti, odteraz to už môže mať pre nás pridanú hodnotu: akokoľvek by nás pohlcovala tma, okolnosti, situácie, svetlík nad nami je jasný signál, že nás osvetľuje pravé svetlo.

„Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ (Mt 4, 16)

Architektúra stavieb sa mení. Boží svetlík je v móde stále. Božie svetlo je stále „in“, Božie svetlo vždy kráča s dobou.  

Vernosť Božia sa neotrasie

Napísal: Rybárka sŕdc
|

strbske pleso

Aj keď sa chveje zem, aj keď sa otriasajú základy príbytkov rukami zhotovených i základy ľudskosti, lásky, vernosti, dobrosrdečnosti, pokoja... Božia vernosť a láska sa nikdy nezachvejú. 

„Večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval,

hovorí tvoj Vykupiteľ, Pán.

Je mi to ako v dňoch Noema,

ako som sa zaprisahal,

že viac nezalejú zem vody Noema,

tak som sa zaprisahal,

že sa nebudem hnevať na teba

a že ťa nebudem karhať.

Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú:

moja milosť neodstúpi od teba,

zmluva môjho mieru sa neotrasie,

hovorí Pán, tvoj zľutovník.“ (Iz 54, 8 – 10)

Dych našej duše

Napísal: Rybárka sŕdc
|

sulovske skaly 

Na horskom vzduchu pookrejeme. Hoci to stojí námahu vydriapať sa na kopec, nielen výhľad, ale i čerstvý, slobodný, osviežujúci nádych stojí za to.

Čo tak spojiť pôstne vystupovanie so vstupovaním do modlitby? Svätý Otec František prirovnal modlitbu k dychu našej duše. Dovoľme nielen telu, ale i našej duši sa dobre nadýchať „Božieho kyslíka“.

Aktuálne to môže byť 14 nádychov či povzdychov pri krížovej ceste.

Alebo 50 nádychov pri ruženci.

Alebo aj len jeden hlboký výdych, keď Bohu napíšeme a prečítame osobný list.

Alebo to môže byť celá séria dychových cvičení pri modlitbe vlastnými slovami.

Dovoľme našej duši dýchať... zoberme ju na prechádzku... tam, kde je nebo bližšie...