Fascinujú ma delfíny. Pred pár rokmi sa mi splnil sen vidieť ich na vlastné oči. Rada na to spomínam a žasnem, aký je Boh úžasný a dobrý. Dnes som si prezerala fotky z dovolenky a vlnila som sa s nimi, teda aspoň v tých najodvážnejších predstavách.
Začala som gúgliť zaujímavosti o týchto inteligentných tvoroch a našla som ich... tipnite si koľko...
„Zaradoval som sa, keď mi povedali: ,Pôjdeme do domu Pánovho.‘“ (Ž 122, 1)
Jedno slovenské príslovie trefne hovorí, že zvon do kostola zvoláva, ale sám tam nejde.
No väčšinou sú už dnes zvony a zvonica súčasťou kostola.
Celkom iným zvonom bol svätý Filip Neri. Staral sa o chorých, opustených, deti, zatúlaných, pútnikov. Na verejných priestranstvách hovoril o Bohu. Svätý Ignác z Loyoly o ňom povedal, že je „zvonom mimo chrámu a privádza ľudí k Bohu“, lebo silu čerpal z prebývania v Božej prítomnosti.
Robme podobne aj my. Nech nás hlahol zvonov privádza ku Kristovi, aby sme od neho načerpali silu „zvoniť“ mimo chrámu a tak ostatných priťahovali k nemu.
„Dobrý hudobník pozná hodnotu ticha, hodnotu pauzy. Vzájomné striedanie zvuku a ticha je plodným a umožňuje počúvanie, ktoré má zásadnú rolu v každom dialógu,“ povedal pápež František. Počúvajme sa navzájom. Jednota sŕdc nech sa prehlbuje jednotou hlasov. A tým, kto nás zjednocuje, je Boh. Spievajme mu na chválu.
