Topánky „buona ventura“
Počas horúcich letných dní obmieňame nielen šatník, ale aj topánkovník. Obohaťme si toto leto skrinku na obuv o ďalšie kúsky, ktoré budú vždy trendy. O topánky „buona ventura“, ktoré prinesú radosť všade, kam vstúpia.
Topánky šťastia
V treťom júlovom týždni (15. júla) si pripomíname sv. Bonaventúru, s ktorým sa spája pekná a zaujímavá legenda. Malého chorého chlapca, vlastným menom Jána Fidanzu, priniesla mama k Františkovi do Assisi, aby ho požehnal. V piatich rokoch chlapca išli k Františkovi opäť, aby mu poďakovali za uzdravenie. A František zvolal: „Buona ventura“ (Aká šťastná udalosť). Odvtedy začali Jána volať Bonaventúra.
Obuj si topánky „buona ventura“ vždy, keď budeš odchádzať z domu. A nezáleží, či bude páliť slnko, či budú zem zvlažovať dažďové kvapky. Nech každý, kto ťa stretne, zvolá: Buona ventura. Aká šťastná udalosť, že som ťa stretol. Zlepšil si mi náladu. Vyjasnil si môj deň. Potešil si ma. Pochopil si ma. Na teba sa môžem vždy obrátiť, ďakujem. Tvoj úsmev mi padol dobre. Tvoje žiariace oči prebudili moje spiace srdce.
Topánky osladené úsmevom
Buona ventura zvolávali tí, ktorí poznali rehoľnú sestru Tarzíciu Oľgu Mackovú (17. júl). Po viacerých skúškach ju topánky priviedli do Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. To bola pre ňu šťastná udalosť. A spolusestry o nej hovorili, že bola vždy veľmi láskavá, milá, trpezlivá, prívetivá a jej slovo vždy sprevádzal úsmev.
Kamkoľvek ťa topánky ponesú, nech ponesú aj tvoj úsmev. Podľa príkladu blahoslavenej Tarzície nech to, čo bude ľudí k tebe ťahať, je tvoja láska, nežnosť a veselosť.
Topánky potešovania
Osemnásteho júla si pripomíname sv. Šimona z Lipnice (Poľsko). Keď v Krakove roku 1482 vypukla cholera, on sám seba nešetril. Chodil medzi chorých a potešoval ich v súžení.
Jedným zo skutkov telesného milosrdenstva je navštevovať chorých. Ak ťa topánky nemôžu poniesť k chorému priateľovi fyzicky, nech ťa privedú aspoň k telefónu. Milé slovo je ako balzam. Útecha v bolesti je dôležitá. Nepodceňuj dar útechy.
Topánky manželov
Každý má svoje vlastné topánky – logicky. No predsa sú jedny, ktoré majú manželia spoločné. Sú to topánky, ktoré ich privádzajú k Bohu, od ktorého prijímajú všetko. Ako Louis a Zélie Martinovci (12. júl), prví manželia v histórii Cirkvi kanonizovaní ako pár, ktorí prijali deväť detí (z toho štyri zomreli). Vychovávali ich vo veľkej láske a starostlivosti nielen o ich vzdelanie, ale najmä srdce.
Manžel, manželka – majte jedny spoločné topánky. Každý deň prežitý spolu je buona ventura. Každé dieťa ako najväčší dar od Boha pre manželov je buona ventura. Každý váš krok k spoločnej svätosti je buona ventura. Aby pred nebeskou bránou pri vašom príchode raz chóry anjelov zvolali buona ventura. A možno práve vy obsadíte striebro vo svätorečení manželského páru.