Pôst, čo sa páči Pánovi
Smartfóny sú fakt bystré :) Práve dnes, keď začínala na mňa doliehať kríza niečo si potajomky zobnúť, mobil mi ponúkol túto koláž lahôdok. Hoci sa moje chuťové senzory v danú chvíľu asi pobláznili, moja mysel začala viac uvažovať o pôste, zriekaní, askéze.
Áno, na Popolcovú stredu a Veľký piatok platia určité pravidlá: trikrát a dosť, z toho len raz dosýta, a bez mäsa. Pre niekoho to však možno nie je nič výnimočné. Niekto si ťažšie odopiera domáci chlebík či koláčiky. Niekto kávu. Niekto internet. Niekto netrpezlivosť... Každý má asi to svoje, čo mu je zaťažko...
Pôst však trvá 40 dní. A to nie je málo. Hnacím motorom, prečo vydržať, môže byť úmysel, za čo alebo za koho chceme askézu obetovať. Odoprime si niečo, aby sme dopriali druhým. Možno chlieb, možno pokoj, možno odpustenie... Pouvažujme nad Písmom:
Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?
Má sa človek umŕtvovať celý deň?
Vykrúcať si dookola hlavu
a vrecovinou i popolom si ustielať?
Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo? (Iz 58, 5n)