PODZAMNOU.SK

Spánok na poduške dôvery

„Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ (Mk 4, 38) – aká aktuálna otázka v čase globálnej pandémie, pri ekologických katastrofách; ale i v osobnom rozmere – pri strate zamestnania, pri rozklade rodiny, pri zistení vážnej diagnózy... Máme strach – nemáme vieru – vyčítame; presne takisto ako apoštoli počas búrky. Nielenže zobudili Ježiša, ešte mu aj začali chrliť výčitky. Negatívny akcent – nedbáš? Ty sa nestaráš? Teba nezaujíma, čo sa deje a čo s nami bude? Ty vari nevidíš hroziace nebezpečenstvo? Tebe už na mne (na nás) nezáleží? Ty nás už nemiluješ?

Lúče do tmy

Uvedomili ste si niekedy, v koľkých popových songoch je téma svetla? Kapela Nocadeň napríklad spieva buď hviezda, čo svieti mi nad hlavou; Miro Žbirka má celú plejádu „svetelných“ veršov: zažni aspoň kúsok sviece, nemaj, prosím, z toho strach. Nech sa svetlo zatrbliece v nočných kalužiach. Keď sa v tvojom okne zažne, láska vstúpi do dverí, že to so mnou myslíš vážne, aj dážď uverí. No tak zažni, keď ťa prosím, nedaj svetlo zmrieť; alebo skupina z mojich tínedžerských rokov No Name nôti: Teraz chvíľu vážne, ja to svetlo zažnem, nech svieti a nech je jasné.

Kto si môže sadnúť

Hoci je naša slovenská mentalita oproti napríklad zvučnej a temperamentnej talianskej podstatne chudobnejšia, rezervovanejšia, pokojnejšia, návštevy a posedenia (samozrejme, v čase pandémie pozastavené) sú pomerne časté a hostiny veľké. Jedlo odjakživa spája ľudí. Nie div, že sa rôzne obchodné schôdzky, biznis debaty a mítingy konajú v reštauráciách a salónikoch pri dobrom obede či kvalitnej čaši vína. Ani Ježiš nebol výnimkou.