Štvrtok Svätého týždňa
Pri kúpe nového prístroja či spotrebiča si študujeme návod. Keď chceme uvariť špecialitu, otvoríme kuchársku knihu či video so šéfkuchárom a presným postupom. V aktuálnom jarnom období sledujeme rôzne relácie či záhradkárske časopisy s tipmi, ako postupovať pri pestovaní priesad. Ak chceme dosiahnuť želaný výsledok – uviesť stroj do prevádzky, pripraviť obed, dosiahnuť silné priesady –, naštudujeme si návod, inštrukcie a postupujeme podľa nich. Na Zelený štvrtok nám Ježiš ponúka návody rovno dva. A určite sa nám oba zídu.
Návod na lásku
Láska. Čnosť, bez ktorej by sme neboli ničím. „Vlastníme“ ju vtedy, keď ju dávame. Ježiš miloval „svojich“ do krajnosti. A svoju lásku preukazoval činmi. Pri veľkonočnej večeri – tam, kde by sme to z našej optiky čakali najmenej – sa sklonil k ich nohám. Učiteľ, Majster, Pán, Kráľ sa znížil, aby apoštolom umyl nohy.
Áno, aj tomu, o kom vedel, že ho zradí.
Áno, aj tomu, o ktorom vedel, že ho zaprie.
Áno, aj tým, o ktorých vedel, že vo chvíli jeho totálnej opustenosti budú bezstarostne spať.
Áno, aj ostatným, o ktorých vedel, že sa rozutekajú.
Áno, aj tomu, o ktorom vedel, že z Dvanástich sám ostane verne pod krížom do konca.
Áno, aj tomu, o ktorom vedel, že bude mať problém uveriť v jeho zmŕtvychvstanie.
Skupina učeníkov okolo Ježiša nebola teda ktovie aká elita. A predsa sa Pán stal ich sluhom. A nevynechal ani jedného. Lebo ich miloval. „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15).
To je celkom jednoduchý návod. Slúžiť každému bez ohľadu na jeho povahu, vlastnosti, chyby; bez ohľadu na jeho minulosť, prítomnosť či budúcnosť. Nevynechajme ani jedného, aby pri poslednom súde Kristus nevynechal nás – že sme nepodali chlieb či pohár vody; že sme ignorovali chorého či súdeného; že sme sa neujali núdzneho.
Čas na lásku a službu je teraz. A to teraz platí stále.
Návod na zvládanie strachu
Strach patrí k nášmu životu. Od tých najojedinelejších fóbií cez bežné strachy z práce, povinností, pohovoru, cez obavy o deti, budúcnosť, finančnú stabilitu, zdravie až po strach z osamelosti, utrpenia a smrti. Nie sme v tom sami. Kto by nám mohol pomôcť lepšie ako Ježiš, ktorý sám dnes – v predvečer svojej krížovej cesty – trpí smrteľnou úzkosťou?
Áno, mal strach. A hľadal pomoc, útechu u svojich najbližších. No nenašiel. Ani Peter – Skala mu nebol oporou. Nepodržal Majstra. A čo robí Ježiš v tej chvíli?
Obracia sa na nebeského Otca. Modlí sa. Spína ruky a vysiela prosby k Bohu, aby ho minul kalich utrpenia. Aké ľudské! No jedným dychom dodáva: ako chceš ty, Otče. Aké božské!
My často prichádzame len do polovice tohto návodu. Len po to ľudské. Modlíme sa, a skončíme v polovici. Ako chceme my. Možno preto si myslíme, že Boh nás nevypočul, že mu na nás nezáleží. Nepripojili sme tú druhú – božskú polovicu. Ako chceš ty, Bože.
Od Ježiša nesňal utrpenie, ale vieme, že nakoniec zvíťazil. A jeho triumf bol fenomenálny. Lebo nezastal v polke modlitby. Nezastal v polke cesty. Návod treba čítať do konca. A realizovať ho do konca. Len vtedy to zafunguje.
