POĎ ZA MNOU

Svetový deň vďačnosti

|
Napísal: Rybárka sŕdc

Ustavične ďakujte


Ďakujem. Jedno z prvých „čarovných“ slovíčok, ktoré nás rodičia učili. Ako trápne sme sa cítili, keď nás neustále kontrolovali, či sme poďakovali za darček, hračku, lízanku v obchode. Postupom času a rokov sa zdalo, že prax vďačnosti máme dostatočne osvojenú, a dnes to vyzerá, akoby vďačnosť vypadla – zo slovníka i zo života. Nezabúdajme, že slovo vypadne z lexikografických príručiek vtedy, ak sa prestane medzi ľuďmi používať. Vráťme vďačnosti jej lukratívne miesto.

 

Vyzýva nás na to i samotné Božie slovo (porov. 1 Sol 5, 18; 2 Sol 1, 3; Kol 3, 17; Kol 3, 15) a dvadsiaty prvý september ako Svetový deň vďačnosti nás tiež pozýva zamyslieť sa, komu/čomu a za čo som vďačný. Možno na modlitbu vďaky ráno a večer nezabúdame a strelné ďakovné invokácie praktizujeme aj počas dňa. No možno opakujeme stále to isté dookola, čo je, samozrejme, dobré a potrebné. No skúsme rozšíriť obzory vďaky a pozrieť sa na veci zblízka. Ponúkame pár tipov či inšpirácií:

Jedno písmenko – veľa možností

Zvoľte si jedno ľubovoľné písmeno a ďakujte za všetko, čo sa ním začína, a hlavne pridajte k tomu dôvod, vysvetlenie:

Ďakujem za manžela/manželku, lebo vďaka nemu/nej som spoznal/a lásku.
Ďakujem za mamu, ktorá ma chcela, priviedla na svet, starala sa o mňa, učila ma.
Ďakujem za milosti, Bože, ktorými ma neustále obsypávaš.
Ďakujem za Máriu Magdalénu, lebo mi dáva nádej na odpustenie.
Ďakujem za misionárov, ktorí riskujú svoje životy, aby priniesli Krista „za hranice“.
Ďakujem za minulosť, ktorá ma učí lepšie využiť prítomnosť.
Ďakujem za milióny hviezd na nebi, ktoré ma uisťujú o Božích prisľúbeniach.
Ďakujem za m...

Kocky sú hodené

Použite kocky zo spoločenských hier alebo si vyrobte vlastné aj s vlastnými číslami, prípadne obrázkami. Hoďte dve, tri, štyri naraz – poďakujte za toľko vecí, aký bude súčet čísel. Alebo hoďte kocku s rôznymi nalepenými obrázkami a poďakujte za všetko, čo sa vám spája s daným obrázkom.

Vďačný scrapbook

Scrapbooky sú modernejšie fotoalbumy. Bývajú veľmi nápadité, farebné, kreatívne, s dekoratívnymi prvkami i rôznymi „vychytávkami“, ako tajuplne ukryť spomienky. Skúste sa inšpirovať a vytvorte si vlastný scrapbook vďačnosti. Môžete vlepovať, vpisovať, šiť, odtláčať – kreativita nepozná čas ani priestor. Časom sa z neho môže vykľuť vďačný spoločník na trávenie času či znovuobjavenie stratenej nádeje.

365 „ďakovných menín“

Neváhajte si vytvoriť a možno i darovať špeci kalendár. Namiesto mien vpíšte na každý deň aspoň jednu vec, za ktorú budete obzvlášť ďakovať. Môžu sa striedať celkom bežné veci, maličkosti zahalené rúškom tajomstva i vznešené „nadpozemské“ dary. Nezabúdajte, že pohľad na stvorené veci vás má nasmerovať k ich Stvoriteľovi; a cesta do neba zase zahŕňa zveľaďovanie pozemských dobier.

„Ruženec vďačnosti“

Možno sa aj vám často stáva, že na modlitbu ruženca využívate svoje ruky. Nie nadarmo máme desať prstov. Čo tak skúsiť ruženec s vlastnými ďakovnými tajomstvami? Takýmto spôsobom nebeskému Otcovi poďakujete minimálne za 50 vecí. Možno to spočiatku bude problém. A postupne možno zistíte, že vám 50 zrniečok nestačí. Z horko-ťažko jedného desiatka (ktorý sa možno teraz ledva-ledva pomodlíte) sa časom stanú aj dva-tri ružence denne.