Analfabet, ktorý by to natrel mnohým intelektuálom
Analfabet, narodený v maštali chudobným rodičom, bez vzdelania, študijné roky strávené namiesto školy na lôžku, rečová vada, bez titulov, žiadne slávne univerzity, nijakí vychýrení súkromní profesori. Z ľudského pohľadu príliš vysoké prekážky na to, aby mohol niečo dokázať a zapísať sa v očiach sveta a Srdci Boha, a predsa (by) vyhral mnohé teologické derby – kvôli svojej pokore, poníženosti, poslušnosti a láske. Hoci sa mu vrstovníci vysmievali, že je beznádejný prípad, „sila Božej lásky sa vysmieva všetkým ľudským bariéram“.
Na sv. Jozefovi Kupertínskom Boh dokonale zjavil svoju mienku, že si vyberá slabých, aby zahanbil silných, a že sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Stal sa kňazom, po nociach „kostrbato“ študoval latinčinu, mal dar poznania, proroctva, videnia vzdialených vecí, levitácie a bilokácie.
Mnohí si k nemu chodili po rady a v teologických otázkach a v debate o Bohu a jeho tajomstvách bol veľmi výrečný a všetkým pripadal učeným vzdelancom, hoci nemal žiadne tituly, na ktorých si my tak zakladáme. Počas života nezískal žiadne písmenká pred/za menom. Nijaký licenciát, doktorát, profesúra. No jeho meno predsa zdobí ten najkrajší, najvznešenejší a najdôležitejší titul – sv. (svätý).
Iste – vzdelanie je nevyhnutné, rozvíjanie darov, talentov a schopností ešte nevyhnutnejšie. Univerzitné tituly a akademické hodnosti sú fajn. No ony samy osebe nie sú vstupenkou do neba ani podmienkou na získanie svätosti.
Neodovzdávajme test o získanie titulu sv. predčasne len preto, že pochádzame z „maštaľných“ pomerov, že sme nemohli študovať na prestížnych školách, že sme nemotorní a ťarbaví, že koktáme a dve na tri splietame. Využime všetok čas na jeho vyplnenie.
Prázdne biele miesta, čo ostanú pri otázkach, na ktoré nedokážeme dať odpoveď, vyplňme dôverou, láskou, pokorou, poslušnosťou. Možno práve týmito „analfabetickými“ láskyplnými postojmi strčíme do vrecka mnohých inteligentov s nabifľovanými poučkami. Pred skúšobnou komisiou Najsvätejšej Trojice neobstojí bezduché memorovanie, ale skutky lásky.
Na záver jeden výstižný vtip, ktorý naozaj nádherne a pravdivo pointuje naše rozprávanie: Pred nebeskú bránu prišiel vzdelaný profesor. „Poznáš Ježiša?“ „Ja? Akoby nie! Veď som o ňom čítal, mnoho kníh som napísal. Prednášal som o ňom študentom. Jasné, že ho poznám.“ Pred nebeskú bránu prišiel kňaz. „Poznáš Ježiša?“ „Áno, poznám, veď som o ňom kázal, vysluhoval som sviatosti, čítal som o ňom.“ Pred nebeskú bránu prišla chudobná prostá starenka. „Poznáš Ježiša?“ „Ach, Ježišu, kto by teba nepoznal?!“
Sv. Jozef Kupertínsky, oroduj za nás, aby sme nesúdili druhých podľa vzdelania, ale usilovali sa dosiahnuť vznešený titul svätosti.