Kalkata môjho srdca
Záujem a nevšímavosť. Pozornosť a ignorancia. Pomoc a založené ruky. Čistota a špina. Radosť a utrpenie. Luxus a bieda. Protiklady, ktoré dobre vystihujú tretie najväčšie indické mesto Kalkatu. Mesto dvoch tvárí. Do povedomia sveta ho dostala najmä Matka Tereza. Kalkatským chorým, chudobným, hladujúcim, špinavým, zomierajúcim, deťom, matkám, starým venovala celý svoj život, svoje srdce. V každom z nich našla a videla Ježišovu tvár. Zaujímavosťou je, že do Kalkaty prišla presne 6. januára. V deň, keď slávime Zjavenie Pána, ľudovo povedané, Troch kráľov; mudrcov, ktorí celé týždne, mesiace hľadali zmysel, nasledovaním hviezdy putovali za naplnením, odhodlaní ísť na perifériu a vstúpiť do maštale – kvôli Ježišovi.
Podobne Matka Tereza nasledovaním hlasu v srdci hľadala – a našla zmysel v „kalkatskej maštali“. Neváhala do svojho čistého bielo-modrého rúcha skryť všetky slzy, špinu, vytekajúci hnis a krv z rán „svojich detí“ – kvôli Ježišovi, hoci je známe, že ho po celý ten čas nikdy necítila.
Lenže viera – a tú Matka Tereza mala skutočne neochvejnú napriek vnútornej tme – nie je o pocitoch. Je o rozhodnutiach a činoch. Luxus jej nikdy nevoňal, radšej privoňala k zapáchajúcim ranám.
Zrejme musela mať dosť silný žalúdok. Vážili si ju múdri tohto sveta, sama pritom učila chudobné deti, dokonca založila školu pre deti.
Zrejme musela mať dosť pevné nervy. Jej dielo poctili mnohými oceneniami a uznaniami. No jej nestúpla sláva do hlavy. Záležalo jej na inej sláve.
Zrejme musela disponovať svätou pokorou. Za čo ju odmenil sám Boh – nebeskou slávou.
Záujem a nevšímavosť. Pozornosť a ignorancia. Pomoc a založené ruky. Čistota a špina. Radosť a utrpenie. Luxus a bieda. Protiklady, ktoré dobre vystihujú aj naše vnútro. Srdce dvoch tvárí. Naša Kalkata.
Uprostred čistých, nezištných skutkov špinavý úmysel. Uprostred rúk pripravených slúžiť sympatickému blížnemu založené ruky pred nesympatickým. Uprostred všímavých očí odvrátený pohľad. Lenže na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. Ani sa na križovatke vydať dvomi smermi.
Teraz sme na križovatke. Jedným smerom je centrum, druhým periféria. Jedným smerom je palác, druhým maštaľ. Jedným smerom je svet, druhým je „Kalkata“. Jedným smerom je egoizmus, druhým je altruizmus. Jedným smerom som ja, druhým sú iní. Jedným smerom je Zlý, druhým je Ježiš Kristus. Ak sa nevieme rozhodnúť, prosme o príhovor Matku Terezu. Nezabudnime, že viera nie je o prchavých či sladkých pocitoch.
Svätá Matka Teraza, oroduj za nás, aby sme mali odvahu vkročiť do špinavej maštale a privoňať k najnúdznejším.