Dotyk srdca
Ruky sú dôležitým ľudským nástrojom. Okrem toho, že nimi vykonávame mnoho bežných i vznešených činností, gestikulujeme a komunikujeme, prostredníctvom rúk aj získavame informácie – o povrchu, teplote, vlhkosti, tvare predmetov – a to cez hmat. Hmat je významným zdrojom poznávania sveta i vecí navôkol.
Vidno to obzvlášť pri malých deťoch, ktoré sa snažia všetkého sa dotknúť – a najlepšie zakázaných vecí (Eva s Adamom by mohli o tom svoj príbeh porozprávať); alebo u nevidiacich, ktorí si prostredníctvom hmatu zaisťujú a zlepšujú orientáciu.
I staručký Izák, „keď jeho oči stratili silu vidieť“, poznával svojich synov podľa hmatu (porov. Gn 27, 21. 22); alebo Samson, ktorému vylúpili oči, „nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom“, zaprel sa a dom sa zrútil (porov. Sdc 16, 29).
Dotyk bol príznačný i pre Ježišov život a pôsobenie medzi ľuďmi. Dotýkal sa chorých, dotyk jeho rúk sprevádzal uzdravenie slepého, posadnutého zlými duchmi, malomocného, ženy ležiacej v horúčke, kriesenie mŕtvych, objímal a bral do rúk deti.
Takisto dovolil, aby sa ľudia dotýkali jeho (v úprimnej dôvere a viere v uzdravenie), dokonca na to vyzval svojich učeníkov (aby sa po zmŕtvychvstaní presvedčili, že je to on) (porov. Lk 6, 19; 8, 44; 24, 39; Mk 3, 10; 5, 27; Jn 20, 27).
Neosobného, vzdialeného, starozákonného Boha Jahve tak „sprístupnil, priniesol“ ľuďom. Nedostupný Boh, na ktorého sa v Starom zákone nemohli ani pozerať a museli si zakrývať tvár, v osobe Ježiša Krista sa stal dotýkajúcim Bohom. Boh, ktorý sa dotýka a dá sa dotýkať.
A hoci aj ľudský dotyk môže klamať (ako to vidno v získaní požehnania prvorodeného od Izáka v Gn 27, 1 – 27), dôležitý je Boží dotyk v nás, keď sa dotýka nášho srdca. Čo zacíti, keď sa ho dotkne? Aké informácie o ňom získa?