Do sveta na skusy
Že Biblia nie je rozprávka, vieme. Ale má s rozprávkami (aspoň tými klasickými) čosi spoločné – oboje nás chcú niečomu naučiť. Seriál Rozprávky a Biblia nás dnes prevedie šírošírym svetom. Poďme s vajcom na vandrovku.
My sme dvaja vandrovníci, vandrujeme vo dne v noci, naše remeslo je... – asi všetci poznáme túto klasickú hru. Kedysi sme sa radi hrávali na vandrovníkov a vymýšľali a predvádzali remeslá, ktoré mali ostatní uhádnuť. V minulosti chodievali tovariši do sveta na skusy – najmä aby získali odborné skúsenosti. Jedného dňa sa vybralo na potulky i vajce, i márnotratný syn.
„Zunovalo sa vajcu na polici ležať. Urobilo kotúľ a pustilo sa do sveta.“
„Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja“ (Lk 15, 12 – 13).
Hoci sa jasný motív ich cesty nedozvedáme, pod povrchom môžeme tušiť, že neputovali za poznaním – ak, tak za povrchným spoznávaním svojvôle. Vajce sa jednoducho doma nudilo, omrzel ho domov a rovnako zrejme omrzel domov aj mladšieho trúfalého syna, ktorý si navyše robil nárok na otcov majetok. Asi im zovšednela krása domova a zunovalo sa im domáce pohodlie. Obuli túlavé topánky a márnotratný syn azda aj sedemmíľové čižmy (kým mal peniaze).
Obaja cestou postretali viacerých kamarátov – kým vajce tých pravých, na večnosť, márnotratný syn len takých chvíľkových, dočasu. A línie oboch príbehov sa od seba vzďaľujú. Vajce pribralo k sebe zvieraciu partiu – (v rôznych rozprávkových verziách) putovali spolu, pomáhali si, rozprávali sa, kryli si chrbát, spolu sa zmocnili nového spoločného domova. Z poslušného syna sa vo svete stal ľahkomyseľník, rozhadzovač. „A tam svoj majetok hýrivým životom premárnil“ (Lk 15, 14). Bol obkolesený (falošnými) priateľmi, vrtkavými, ktorí zostávajú len v čase blahobytu, pokoja, prekypujúcej hojnosti. Len čo začal trieť núdzu, nastal hlad, chudoba, psota, ostal sám. A jeho veselé, bezstarostné vandrovanie sa zmenilo na boj o holý život. Pásol svine a túžil živiť sa aspoň ich strukmi, no ani tie mu nikto nedal. Ponížený, pokorený; ego zatlačené do prachu zeme. Outsider, ktorého si už nikto nevšimol. Predsa však zvíťazila pokora a on sa vrátil domov.
Vandrovky po novom
Ani po toľkých desaťročiach či storočiach vandrovky nevyšli z módy. Len ich nazývame o čosi modernejšie, novovekejšie, príťažlivejšie – študijný pobyt, stáž, zahraničná pracovná cesta. A možno aj motív cestovania je o čosi vznešenejší. Chceme študovať, nadobúdať nové poznatky a vedomosti, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať nové kultúry. Predsa sa to však nevylučuje ani s pocitmi (vajca) nudy či jednotvárnosti a fádnosti doma – vo vlasti, v rodine, v škole; či s príliš vysokým egom a sebahodnotením (márnotratného syna), že sme už dosť veľkí. A tak berieme nohy na plecia a ozlomkrky sa rútime proti toľkým dobrodružstvám i zlodušstvám. Keď nás nikto a nič nedokáže zastaviť, nech sú naším sprievodcom – okrem nebeského Otca a anjela strážneho, samozrejme – slová zo Svätého písma:
„Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat“ (Prís 17, 17).
„Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu“ (Ž 133, 1).
„A keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol“ (Kaz 4, 10).
„Nedajte sa zviesť: Zlé reči kazia dobré mravy“ (1 Kor 15, 33).
„Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov, láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro). Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji, ale za poradcu maj jediného z tisícich! Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške a nezdôveruj sa mu ľahko! Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času, ale neostane ním, keď príde súženie. Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa a zasa iný je takým priateľom, čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu. Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola, a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza. Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi; ak sa upokorí pred tebou a pred tvojou tvárou sa ukryje, budeš mať svorné a dobré priateľstvo. Od svojich nepriateľov sa oddeľ a daj si pozor aj na priateľov! Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom. Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho. Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa“ (Sir 6, 5 – 17).
„Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému“ (Sir 14, 13).
Nech by sa už naše skusy po svete vyvíjali akokoľvek, nezabudnime, že s ozajstnými priateľmi sa kráča ľahšie a istejšie.
Nech by sa už naše skusy po svete vyvíjali akokoľvek, nezabudnime, že aj v úplnej samote máme stále dosť síl vrátiť sa.
Nech by sa už naše skusy po svete vyvíjali akokoľvek, nezabudnime, že víťazom sa stáva pokora, nie naše ego.
Nech by sa už naše skusy po svete vyvíjali akokoľvek, nezabudnime, že Domov je pre nás stále otvorený.
(Ilustračná snímka: RS/Rozprávkový les v Nezbudskej Lúčke)