Sme živý chrám
Že Biblia nie je rozprávka, vieme. Ale má s rozprávkami (aspoň tými klasickými) čosi spoločné – oboje nás chcú niečomu naučiť. Seriál Rozprávky a Biblia otvárame zhurta – stavebníctvom, murárčinou. Tri prasiatka a múdry staviteľ.
Zväčša ufúľané prasatá v stajni striedajú ružové usmievavé prasiatka v knihe. Tri prasiatka – tri domčeky – tri rôzne materiály – jeden nepriateľ. Ak by ste čakali tri rovnaké výsledky, mýlili by ste sa. No už dobre poznáme koniec. Steblá slamy, ktoré držali pokope prvý domček, jediným fúknutím vlka popadali ako hrušky. Po dome ani stopa. Strecha nad hlavou zrazu bola pod nohami. Drevo – o čosi pevnejšie – nepoľavilo. Ale vlkove údery z rozbehu boli predsa silnejšie. Ďalšie prístrešie ostalo vo forme dosák. Víťazom sa stal murovaný domec z tehál. Ten už zloduch vlk neporazil.
Nie je vám táto rozprávka povedomá aj zo stránok Biblie? Akurát nemáme tri prasiatka, ale dvoch staviteľov; a viac ako na materiál sa zameriava na povrch, kde má dom stáť. Piesok nie je práve najlepší. Nestabilný, labilný, vratký. Vrtošivé počasie mu ukáže svoju silu a jemu neostáva nič iné, len sa po zrnkách dať unášať. A dom sa rúti. Ale taká skala – pevná, mohutná, masívna. Tej neublíži ani voda, ani vietor, ani páľava. Dom stojí.
Že rozprávky sú výmysly a Biblia nemoderná či neaktuálna? Každý z nás je tým domom aj „prasiatkom“ či staviteľom zároveň. My rozhodujeme o použitom materiáli aj o základoch. Tisíce ľudí – tisíce životov – tisíce domov. Ale nepriateľ ostal – a je omnoho nebezpečnejší ako vlk. Lebo namiesto domu nám môže sfúknuť vstup do Domova. Aby sa tak nestalo, poučme sa múdrym staviteľom a „tehlovým“ prasiatkom – a najlepšie – ich kombináciou.
Zakladajme svoj život na Bohu, v Bohu. On má každého jedného z nás vrytého hlboko v Srdci, vyrytého na dlani a zapísaného v knihe života. Buďme chrámom Ducha Svätého a dajme Bohu centrálne miesto v svojom srdci i každodennom živote. Aby sa nám v tom darilo, používajme správny „materiál“ – Eucharistiu, sviatosti, modlitbu, Desatoro Božích prikázaní, skutky telesného i duchovného milosrdenstva. Ak dáme čo i len škáročku „vlkovi“ na fúknutie, bude fúkať čoraz viac, až sa natrvalo usídli v našom „chráme“ a rozdúcha v ňom pahrebu zla – a dom sa rozpadne ako domček zo slamy, z dreva, či ako domček postavený na piesku.
Buďme múdri a ostražití.
(Ilustračná snímka: RS/Rozprávkový les v Nezbudskej Lúčke)