Odzbrojiť mysle i sklady
„Ktože by si čo najvrúcnejšie neprial, aby sa zažehnalo nebezpečenstvo vojny, ako aj aby sa nielen zachoval, ale aj čoraz viac upevňoval mier?“ (encyklika Pacem in terris, 40).
Pred ôsmimi rokmi 27. apríla Svätý Otec František kanonizoval dvoch obľúbených pápežov – Jána Pavla II. a Jána XXIII. Práve druhý menovaný vyzýval Cirkev i svet otvoriť okná dokorán. Vyvetrať, aby sa mohlo účinnejšie prejaviť vanutie Ducha Svätého. Už takmer pred 60 rokmi napísal encykliku o pokoji, ktorá by dnes mala byť na zozname „povinnej“ literatúry – nielen pre študentov, ale pre celé ľudstvo.
„Je neprípustné, aby pohroma svetovej vojny so svojím hospodárskym a sociálnym pustošením, so svojimi bludmi a mravným zmätkom po tretíkrát postihla ľudstvo,“ apeloval Pius XII., po ňom zopakoval Ján XXIII. i ďalší a teraz to musíme naliehavo vysloviť aj my.
Pozorujme svet prírody. V akom krikľavom kontraste je poriadok kozmu a chaos na ľudskom poli. Svet naruby. Domovom sa stáva cudzina, rodinou neznámi občania, slobodou vyhnanstvo. Sú tu – medzi nami. Naši (nielen ukrajinskí) bratia a sestry, čo hľadajú nový domov, hoci sa túžia vrátiť do toho svojho.
Zbavme sa vojnovej psychózy. Odzbrojme svoje mysle – vyzýval Ján XXIII. Potom sa bude dať zastaviť preteky v zbrojení.
„Pravý pokoj medzi národmi môže zabezpečiť jedine vzájomná dôvera, a nie rovnováha vo vyzbrojení. Veríme, že je to uskutočniteľné. Veď ide o vec, ktorú diktuje zákon zdravého rozumu, o vec nanajvýš želateľnú a v najväčšej miere užitočnú. Ide predovšetkým o vec, ktorú diktuje zdravý rozum. Veď všetci dobre vedia – alebo by aspoň mali vedieť –, že vzájomné vzťahy medzi národmi, tak ako aj styky medzi jednotlivými ľuďmi nemožno budovať na sile zbraní, ale podľa zdravého úsudku, teda na zásadách pravdy, spravodlivosti a činorodej solidárnosti“ (Pacem in terris, 40).
Tie zaručujú spokojnosť, pokoj, prospech pre všetkých – od jednotlivcov cez národy až po celú ľudskú rodinu. Pokojom a dobrotou nestráca nikto a každý profituje, kým vojnou strácame všetci a všetci prehrávame. Vo vojne nie je víťaz a porazený. Vo vojne sú všetci porazení. Ale mier má blahodarné účinky a je víťazstvom všetkých a pre všetkých.
Ján XXIII. v závere encykliky hovorí, že zmena k lepšiemu je možná vtedy, ak sa jednotlivé ustanovizne obnovia zvnútra. Zvnútra srdca, rodiny, pracovného kolektívu, farského spoločenstva...
Chceš teda prispieť k mieru?
Choď domov a miluj svoju rodinu.
Nevyvolávaj hádky ani konflikty.
Ukáž silu svojej lásky, nie svojich svalov.
Otvor srdce, zavri ústa.
Zavri oči, otvor peňaženku.
Rozbi prasiatko, nie lásku.
Zavri facebook, otvor život.
A k tomu poriadne vyvetraj. Duch Svätý ťa naučí všetko.