Odpočiň si
Trošku zvláštna výzva, nemyslíš? Uprostred leta a prázdnin pripomínať oddych? Možno. Lenže oddych neznamená ničnerobenie ani nudu.
Zaujalo ma včera (18. júla) niekoľko myšlienok pápeža Františka pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána. Hovoril, že oddych neznamená len to povestné vypnutie od povinností, diára a nadiktovaných stretnutí. Vyzýval na odpočinok srdca, doslova vravel o „ekológii srdca“. Čo to znamená?
Totiž často sa stáva, že sa dáme pohltiť chvatom, aktivizmom, prílišným záujmom o všetko a následne aj výsledkami, úspechmi, ktoré sa nám podaria. Cítime sa na koni. Akoby sme my boli hlavnými protagonistami. A tak sa stane, že Ježiša zatlačíme do úzadia. Zabudneme naňho. Preto je dôležitý nielen relax tela a fyzických síl, ale aj (či najmä) relax srdca. Spočíva v tichu, kontemplácii, modlitbe.
Chce to veľa odvahy. Ale kto iný, ak nie práve ty, milý mladý priateľ, by mal byť viac odvážny? Tvoj vek, elán a sny sú tvojou devízou a predispozíciou robiť odvážne veci. Vyber sa peši, na bicykli, kolobežke, korčuliach či na koni do ústrania blízkeho lesa. Do kapsičky si vlož ruženec, vreckovú Bibliu či inú modlitbu. Sprav si „duchovný piknik“. Ty a nebo nad tebou, nebo v tebe, nebo s tebou. Kontempluj Stvoriteľa v prírode, v majestátnych kopcoch, zurčiacich potokoch, spievajúcich zvončekoch, šumiacich steblách trávy... Daj na chvíľu červenú pípajúcemu mobilu.
Objav nové zvuky, ktoré si možno už aj zabudol a v ruchu mesta nemal šancu zachytiť.
Počúvaj hlas Tvorcu.
Čo ti šepká, hovorí, kričí?
Poď za mnou...