Tu som
Symfónia vlákien hojdacej siete a linajok notovej osnovy zaváňa priam dokonalým relaxom. Dajte si pohov a hojdajte sa v rytme tancujúcich nôt i slnečných lúčov. Aby ste v pochmúrnej jeseni neľutovali, že ste si neužili leto plné slnka i Slnka, ktoré k nám prichádza viacerými spôsobmi. I cez hudbu. A nielen gospelovú.
Notoricky známy song Adama Ďuricu Neľutujem patrí určite do kategórie piesní, ktoré vyvolávajú lásku, ničím nerušený pokoj, stav bez ťažoby, možno až beztiaže. Vyspievať lásku milovanej polovičke povznáša nielen ducha, ale celého človeka. A teraz si predstavte, že prostredníctvom tejto pesničky vyznáte lásku Bohu. Refrén „Ja neľutujem ani jedinú chvíľu s tebou, ani chvíľu s tebou“ nikdy neomrzí. Nebeský Otec skutočne čaká, kým „každú z minút chcem s tebou minúť, láska“. Koľko minút mu venujeme počas dňa? Rátame s ním? Veď on má „v svojej moci celý môj život, srdce i hlavu“. On nás pozná lepšie ako my. On rozumie našim myšlienkam i pocitom, hoci nám sa zdajú chaotické. On nás dvíha z ťažoby do „beztiaže“, k sebe.
Pozvi ho k sebe, do svojho života. Je dôležité „si na svet zobrať aj kúsok neba“ hneď zaránky. Keď otvoríš oči, vezmi Boha za ruku, a „kým zavriem oči, chcem s tebou zažiť všetko, čo treba“. Prezieravo interpret vložil slová „čo treba“. Ako vo vzťahu dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí prechádzajú nielen rozkvitnutým sadom, ale i klzkými úskaliami, tak by to malo byť aj vo vzťahu ja a Boh. Chcem, Bože, s tebou prežiť celý deň a prijať z tvojej ruky všetko, „všetko, čo treba“; nielen to pekné, milé, ľahké, ale aj to ťažké, bolestné. Aj kríž.
„Kým zavriem oči, chcem stále dýchať vzduch s tvojou vôňou.“ Ty si mi dal dych života. Ty riadiš moje nádychy a výdychy. Nech každý jeden patrí tebe.
„Kým zavriem oči, chcem ti vždy doniesť tú najlepšiu správu.“ Že ľutujem „chvíle, keď som s tebou nebol, láska“.
I vďaka tejto pesničke môžeme prežiť deň v Božej hojdacej sieti; i vďaka tejto pesničke si môžeme viac uvedomiť, že od rána do posledného klipnutia viečkami večer sa utkáva náš vzťah s Bohom na spoločnej vlne; i vďaka tejto pesničke môžeme pochopiť, že Interpret dáva melódiu nášmu životu. Dajme pozor, aby sme neprehliadli ani notičku. Celkom jednoducho sa totiž môže stať čosi podobné, čo vo videoklipe k pesničke; že Boh pôjde okolo nás, celkom blízko, a my ho nezbadáme.
Totiž mladá sympatická dievčina chodí uličkami s ceduľkou v rukách s nápisom: TU SOM. Napriek jej širokému vľúdnemu úsmevu a transparentu, ktorým máva na každú stranu a takpovediac rovno pred nosom, si ju ľudia v klipe nevšímajú, nepristavia sa, neprihovoria sa. Sú zaujatí nakupovaním, niekto telefonuje, ďalší sa na bicykli kdesi náhli, iní v hlúčiku debatujú, upravujú si vlasy, s rukami vo vreckách a mysľou inde odchádzajú... Darmo dievčina vyskakuje do výšky a trepoce transparentom. Je to len videoklip. Hej, lenže často v priamom prenose života. Boh „máva, vyskakuje“ cez hladného, smädného, zarmúteného, chorého, opusteného, zdevastovaného, ale aj veselého, štedrého... a my si ho nevšímame. Našu myseľ, srdce, ruky i nohy pohltili povinnosti či vlastné potreby. Ale Láska má prednosť.
Ukolembajme sa v hojdacej sieti a zamávajme do neba ceduľkou TU SOM, Pane, „kým zavriem oči“.