Použi a nezahoď
„Zdá sa, že zem, náš domov, sa čoraz viac premieňa na obrovskú skládku smetí. Na mnohých miestach planéty starší ľudia s nostalgiou spomínajú na krajinu minulých čias, ktorá je dnes zaplavená odpadkami“ (LS, 21).
Minulé leto po uvoľnení opatrení sme navštívili milý malý obchodík, učupený v úzkej staromestskej uličke, z ktorého sa potichučky, ale intenzívne rozlievala medová lavína. Vtiahla nás dovnútra. Po krátkom okukaní sortimentu nás zas zaplavila lavína vysvetľovania predajcu, ako sa na domácej farme venujú včelám, aké workshopy pripravujú, aké majú produkty. Po „prednáške“ došlo na slovo odpad, ktorý u nich nevzniká. Robia z neho všakovaké sviečky. „Takže zero waste,“ podotkla som. Predajca sa schuti zasmial a povedal: „Moji rodičia ani netušia, čo je zero waste. Je to v nich, že nič nesmie vyjsť nazmar.“
S udivením niekedy čítame, čo všetko sa ešte dá použiť a dokonca to má aj blahodarné účinky. Len akosi nemáme čas, chuť, elán, silu, odhodlanie. Spohodlneli sme. Čo nám nepasuje, nevyhovuje, nepáči sa nám, zunuje sa nám, jednoducho vyhodíme bez mihnutia oka. A ešte aj do nesprávneho kontajnera. Ak vôbec do kontajnera. A potom sa nám zdá, že tí upratovači (nemám rada slovo smetiari, lebo sa zdá, akoby oni tie smeti trúsili, a pritom je to opačne) asi zabudli prísť na našu ulicu. Lenže ešte je len streda. A oni chodia až v sobotu.
Kultúru vyhadzovania či skartovania často pripomína aj Svätý Otec. Hovorí, že veci sa rýchlo menia na odpadky. Odpadky na haldy. A namiesto lesa je nebezpečná, páchnuca až toxická skládka. „... iní ani nevedia, čo robiť s majetkom, ktorý vlastnia, pričom márnivo vystavujú na obdiv svoju domnelú nadradenosť a zanechávajú za sebou také množstvo odpadkov, že keby to robili všetci, zničilo by to planétu“ (LS, 90) – len si neuvedomujeme, že jej súčasťou sme aj my. Pápež varuje pred logikou „použi a zahoď“ (porov. LS, 123), pri ktorej sa vyprodukuje enormné množstvo odpadu, a to len preto, že túžba mať je väčšia ako skutočná potreba či schopnosť skonzumovať.
Zero waste je trendy. Ale často len v slovách. Je čas chytiť „ceruzku“ a pozmeniť dejovú líniu knihy stvorenstva.
Urobme revíziu chladničky a potravinovej skrinky či komory. Tovar s blížiacim sa dátumom spotreby si dajme na oči a pripravme chutný olovrant či ľahkú večeru. Čoho je veľa a nestíhalo by sa zjesť, ponúknime susedom, kolegom alebo zavolajme na posedenie blízkych priateľov, prípadne zamrazme na horšie časy. Poriadok prospeje. Potom sa budeme v špajze lepšie orientovať.
Nepodceňujme ani drobnosti. Pamätajme, že aj po zázraku rozmnoženia chlebov a rýb Ježiš kázal pozbierať odrobiny. „Dvanásť košov odrobín a zvyškov znázorňuje plnosť požehnania, ktoré udeľuje Ježiš“ (Komentáre k Novému zákonu, s. 398). Poďakujme za požehnanie v našej komore a odteraz sa snažme žiť v štýle „moja chladnička je zero waste“.
Odľahčime knihu stvorenstva od nezmyselných nánosov, nech sa v nej „číta“ ľahšie; nech je v nej viac miesta pre ďalšie „stvorené písmenká“; nech sa v nej namiesto smetí veľa dobra pomestí.