Umenie rozhodnúť sa
Čo robiť, keď nás stretne čierne veľké x na bielom podklade v načerveno orámovanom trojuholníku? Na križovatkách ciest platia určité dopravné predpisy. Musíme vedieť, kam máme namierené; že Žilina je doprava a Košice doľava, a podľa toho na križovatke odbočiť, prípadne dať prednosť inému vozidlu. Na križovatkách života to však také jednoznačné býva málokedy.
V týchto dňoch prebiehajú na slovenských stredných školách prijímacie skúšky. Deviataci, „poznačení“ rokom online vyučovania, sadajú do väčších lavíc a testujú svoje vedomosti a poznatky. Ocitajú sa na doteraz azda najdôležitejšej križovatke ich života a vyberajú si budúce smerovanie.
Podobne sú na tom nastávajúci vysokoškoláci, ktorí v tomto čase uzatvárajú a posielajú prihlášky na univerzity. V križovatke psychológie, žurnalistiky, práva či histórie je asi ťažké odbočiť jedným smerom.
Povieme si, vďaka Bohu, mám to už za sebou. Vďaka, Bože, že takáto voľba sa ma už netýka. No rozhodovanie samo osebe nás sprevádza každé nové ráno. Život je neustále rozhodovanie. Rozhodujeme o svojom prístupe k životu, k práci, k životnému prostrediu. Rozhodujeme sa, čo je najlepšie pre naše malé deti. Rozhodujeme sa pri výbere povolania, zamestnania. Aj rozhodovanie pri výbere partnera dáva zabrať. Jednoduchších či zložitejších križovatiek je na ceste života mnoho. A mnohé sú zákerné. Nevidieť ani za roh, nieto ešte ďalej. Čo robiť?
Sv. Ignác z Loyoly ponúka niekoľko rád pri rozhodovaní sa:
1. Skutočné Božie volanie je také silné, že človek už nehľadí na nič iné, len smelo ide vpred.
2. Druhým spôsobom je vnímať svoje emócie, pocity, to, čo sa deje v našom vnútri. Spolupracujme s Duchom Svätým.
3. Núdzovým riešením je racionálne uvažovanie. Koľko ovocia prinesie moje rozhodnutie druhým a koľko potechy mne.
Ostávajme na križovatkách života pokojní. Nemykajme „volantom“ hore-dole. Berme situáciu taká, aká je. Je to výzva a príležitosť posunúť sa vpred. Prepojme srdce a rozum. Poraďme sa s odborníkmi a priateľmi. Nevyberajme si utrpenie, ale keď príde, prijmime ho. A hlavne urobme prvý krok aj s vedomím rizika a neľutujme to, čo sme si nevybrali. Na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. Nedá sa ísť zo Žiliny naraz na západ aj východ.
Vykročme jedným smerom – a ten bude tým správnym smerom. A keby sme sa aj pomýlili, Boh je taký mocný, že aj z našich nevydarených pokusov vyťaží dobro.
Poď za mnou.