Diaľnica do neba
Kam smerovali vaše dnešné prvé kroky, prípadne prvé kroky po práci? Možno vám usmoklené počasie zahralo do karát, a tak si konečne užívate nákupný boom. Možno vám ani husté nebeské kropaje nezabránili v novej frizúre a smerovali ste do kaderníctva. Knihožrúti sa konečne môžu zahryznúť do arómy tlačiarenskej černe. Alebo sa tak veľmi nemôžete dočkať leta, že ste si šli aspoň zarezervovať termín na plavárni. Kaderníctvo, kníhkupectvo, knižnica, kúpalisko – všetko slúži na oživenie tela i ducha. Nezabudnime však ešte na jedno k, azda to najdôležitejšie na oživenie duše. Kostol.
Pravotočivý dlhý výjazd a víta nás značka signalizujúca začiatok diaľnice. Dažďové kvapky si razia cestu nielen na nej, ale i na prednom skle. Vzniká z toho celkom zaujímavá mapa. Takto si dnes predstavujem situáciu vonku. Dažďové kvapky mi pripomínajú ľudí, ktorí krížom-krážom brázdia mestom, až kým ich nezotrú stierače. Diaľnica je hustá, ale ide sa plynule.
V súvislosti s otvorením kostolov a možnosťou slávenia verejných bohoslužieb mi na um prichádza výrok mladého Taliana Carla Acutisa: „Eucharistia je diaľnica do neba.“ Vyše troch mesiacov sme sa museli vtesnať iba do online pastorácie. A možno sa celý ten čas podobal bezprizornému blúdeniu po rôznych neznámych cestičkách. Možno sa aj dnešok podobá viac na zmätené pobehovanie než na racionálne nakupovanie nevyhnutných topánok.
Po všetkých týchto veselých potulovaniach pusťme stierače, nech nám nič nezabráni vo výhľade na nebo. Nastúpme na diaľnicu a poďme plnou parou vpred. Vyhľadajme Krista živého a reálne prítomného v Eucharistii. Chce byť súčasťou našej životnej cesty.
Koho si zvolíš za spolujazdca? Nenechaj ho čakať.