Máš prednosť
Panáčik prechádzajúci cez zebru často spôsobuje nemalé roztržky, prejavujúce sa hromžiaci gestami. Vodiči nadávajú na neochotu peších počkať a riskantnosť, keď vstúpia na cestu, a chodci zase na šialenú rýchlosť áut a nevôľu šoférov zastaviť pred priechodom. Podobne to býva aj na duchovnej ceste. Posvieťme si na priechod pre chodcov.
Pred časom som kráčala v rannej trme-vrme detí upaľujúcich do školy. Zrejme kvôli ich bezpečnosti boli do ulíc nasadení policajti. Prichádzajúc k zebre som periférne vnímala, že si na nej nejaké minúty počkám. Valilo sa jedno auto za druhým. Vtom som zbadala policajtku, ktorá vstúpila na cestu, vodičom dala jasný pokyn, kto má prednosť, a ja som pohodlne prešla na druhú stranu.
Dopravná značka s čiernym panáčikom v pohybe cez pruhy, upovedomujúca o „prednosti“ chodcov, akoby bola často neviditeľná. Nielenže brzdy dostávajú zabrať, ale ešte aj stratíme pár sekúnd drahocenného času. Ešte to by chýbalo, aby šla cez cestu starenka s obmedzenou pohyblivosťou. Koľkí vodiči vtedy zahromžia, neuvedomujúc si, že tých pár sekúnd státia im možno zachránilo zdravie či život; a možno ich posunulo o schodík vyššie k cieľu?
Ťukáme si na čelo a nechápavo krútime hlavou? A ako sa zachováme, keď bezstarostne v sobotu večer pozeráme film a vtom nám na dvere búcha vyľakaná suseda, ktorej začala tiecť práčka? Spomenieme si vtedy na dopravnú značku priechod pre chodcov? Znamená totiž nielen nechať prejsť chodca cez cestu, ale dať prednosť blížnemu – pred oddychom, pred filmom, pred vlastným pohodlím...
Aby sa dopravná značka priechod pre chodcov nestala predmetom sporov, je potrebná na oboch stranách ohľaduplnosť. Namiesto lamentovania sa poďakujme, že nám fungujú brzdy; namiesto nadávok žehnajme vodiča za volantom. Služba druhým nás približuje k cieľu. Nepremeškajme príležitosti, keď môžeme dať druhým prednosť. Možno stratíme minútu zo života. A možno tú minútu nájdeme raz vo večnosti.
„Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých“ (Mk 9, 35).
„Navzájom si slúžte v láske“ (Gal 5, 13).