Sebecký obor
Večne živé, nadčasové, pravdivé, poučné, krásne, stále vyhľadávané. Pre deti i dospelých. Rozprávky. Mnohé máme tak hlboko zakorenené v pamäti i v srdci, že by sme ich vyrozprávali lepšie ako možno terajšie mladšie generácie. A mnohé sú nepoznané, a pritom sú „oscarovsky“ dobré. Vstúpme do záhrady Sebeckého obra. Hups – CUDZÍM VSTUP ZAKÁZANÝ. Len cez malú škárku...
pozorujeme štipľavý mráz, bielu snehovú pokrývku, krupobitie, holé stromy a posledný kvietok vťahujúci svoju hlávku späť do zeme. Deti zo školy obďaleč ju tiež objavili a chodili sa cez ňu do záhrady hrávať. Rozkvitla, rozozvučala sa, zavoňala. Zrodil sa v nej život.
Obor si uvedomil svoj egoizmus; nielen ten fyzický hrubý múr z tehál, ale i múr srdca, ktorý bránil nádhere a kráse v plnosti. Dokonca si obľúbil malého chlapca, ktorého vyložil na strom, keďže sa tam sám nemohol dostať. No tento malý chlapec viac neprichádzal.
Prešli dlhé roky, až obor zostarol. Na sklonku života prišlo k nemu dieťaťa s ranami po klincoch na rukách a chodidlách. Obor v ňom spoznal svojho obľúbenca – a ten ho vzal do svojej záhrady, do raja.
Teraz si predstavme záhradu nášho srdca. Koľko takých múrov sebectva, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, sváru, mamony a hýrenia sme v nej vystavali? Zbúrať všetky a naraz – to je veľmi ťažké. No nie nemožné.
Skúsme začať aspoň maličkou škáročkou, cez ktorú vniknú lúče milosrdenstva, odpustenia. Postupne budú topiť ľadové múry a záhrada zakvitne a prinesie bohaté ovocie lásky, pokoja, miernosti, vernosti, trpezlivosti, dobroty a radosti.
Starajme sa o svoju záhradu, dávajme pozor, keď kde-tu vykukuje burina. Záhradkári vedia, že polia a záhrady musia pravidelne plieť, aby pýr nezadusil potenciálne neskoršie dobro (plody).
Obor nám je príkladom, že i skalopevné sebectvo sa dá poraziť. Dokonca zmeniť na lásku. Obľúbil si jedného chlapca, v ktorom na sklonku života cez jeho rany lásky spoznal svojho Stvoriteľa, Vykupiteľa i Spasiteľa – Božieho Syna Ježiša.
Nečakajme na okamih smrti. Koniec-koncov, on môže prísť skôr, než si myslíme či predpokladáme alebo dúfame. Ale Ježiš ho predišiel. On je tu a stále prichádza. Vpusťme ho – hoc aj tou malou škáročkou či trhlinkou – do tmavých kútov záhrady srdca. Prinesie so sebou svetlo. Osvetlí naše oči i oči srdca, aby zakvitlo a prinieslo úrodu.