Tínedžer Ježiš je nám blízky
Evanjelium dnešnej soboty sa končí (nepochopiteľnými) otázkami Židov. Evanjelista Ján konštatuje, že bola blízko židovská Veľká noc a niektorí Židia v chráme medzi sebou hútali: „Čo myslíte? Príde (Ježiš) na sviatky?“ (Jn 11, 46). Písmo nám pritom ukazuje, že chodil do chrámu – a vyhnal trhovníkov; a Lukáš opísal prítomnosť Ježiša v chráme, len keď mal dvanásť rokov. Je to jediná biblická zmienka o Ježišovi medzi udalosťami narodenia a verejného vystúpenia. Ďalšia časť pôstnej dekády o ľudskom živote sa zameriava na „kritickú“ skupinu násťročných.
Osobne považujem opis udalosti o „strate a náleze“ Ježiša v Jeruzaleme, keď mal dvanásť rokov, za veľmi inšpiratívnu a prezieravú. Práve tento Ježiš – tínedžer Ježiš môže byť blízky násťročným.
1. Putovanie do Jeruzalemského chrámu na veľkonočné sviatky bolo povinné od dovŕšenia 13. roku. Ježiš mal ešte len 12, to znamená, že nemal povinnosť putovať. Ale Mária s Jozefom žili podľa Zákona. Lukáš píše, že púť do chrámu absolvovali pravidelne každý rok. A „pravidelnosti“ a predpisom učili aj Ježiša. Pripravovali ho. A Ježiš bol poslušný voči ich rozhodnutiu.
2. Na dni slávnosti sa chodilo v sprievode (porov. Lk 2, 44). Putovanie na posvätné miesto je jednoduchšie, ak človek nejde sám. Skvelým bonusom je putovať s rovesníkmi. Ani tínedžer Ježiš nebol výnimkou.
3. Mária s Jozefom dávali Ježišovu slobodu. Vidno to na fakte, že nekráčal bezprostredne „za ručičku“. Predpokladali, že kráča s rovesníkmi. A je to fajn. Mladý človek potrebuje „seberovných“.
4. No Ježiš si nezamieňal slobodu s príležitosťou na potmehúdstva. Zotrvával v chráme. „Našli ho v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky“ (Lk 2, 46). To môže byť návod aj pre dnešných žiakov – sedieť, počúvať a pýtať sa.
5. Mohlo by sa zdať, že Ježiš bol rebel, že nebol taký poslušný, ako sa zvyčajne hovorí. Veď spôsobil svojim rodičom veľký stres, veľkú bolesť. No tu prezrádza, že vie, kto je jeho Otec. A je mu poslušný. Plní jeho vôľu.
6. V závere perikopy Lukáš konštatuje, že sa vrátil s Pannou Máriou a Jozefom domov a bol im poslušný. O ďalších osemnástich rokoch Ježiša nemáme v Písme žiadnu zmienku. Aj z toho môžeme usudzovať, že Ježiš s rodičmi viedol obyčajný, stereotypný život, naplnený štúdiom a prácou. Aj všedná stereotypnosť má svoj význam. Netreba z nej mať strach, ani ju podceňovať.
7. Nakoniec evanjelista hovorí, že „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). Milý dnešný tínedžer, tu máš dokonalý vzor tínedžera – presne takého, aký si ty. Ježiš sa učil, poznával Zákon, prácu, prírodné zákonitosti. Prvé miesto v hodnotovom rebríčku dal Bohu a ďalšie ľuďom. Nie smartfónu, hrám či iným „technickým“ výmyslom v tej dobe. Jednoducho mal jasné priority. Nezamieňaj si Boha a boha. Nezamieňaj si ľudí s vecami. Nezamieňaj si poctivé štúdium s naivnou predstavou, že je všetko na googli.
Popremýšľaj nad opísanými podnetmi. Prečítaj si stať z Lukášovho evanjelia. Rozjímaj. Modli sa. Putuj k Bohu. Študuj. Pracuj. Poslúchaj autority. Aby si bol pripravený, keď raz budeš musieť verejne vystúpiť a vydať svedectvo.
Držím ti palce.