V každom z nás je potenciál akčnosti
Urobil, prijal, dal, vstal, vzal, odišiel, vrátil sa. Na Pánov pokyn. Taký bol štýl sv. Jozefa. Dvadsiata siedma časť pôstneho seriálu, takzvaná svätojozefská, nás inšpiruje menej hovoriť, viac konať.
O dnešnom svätcovi sa popísalo skutočne mnoho a z rôznych strán a uhlov, a to napriek tomu, že vo Svätom písme je o ňom skutočne málo zmienok a dokonca nijaká jeho reč, ani jedno slovko. Niekoho inšpiruje pracovitosť či obetavosť sv. Jozefa, ďalším je „sympatický“ pre svoju nežnosť, iným imponuje jeho spravodlivosť a niektorých zase pobáda k poslušnosti voči Pánovi.
Fascinujúca je tiež jeho akčnosť, rýchlosť, pohotovosť, ktorú vystihujú slovesá vymenované na začiatku. (Všetky sú z Evanjelia podľa Matúša.) Zároveň pôsobia ako výzvy pre nás, ľudí dneška, ktorí často odkladáme veci na zajtra, na pozajtra. Prokrastinácia je zlodej času a nesnúbi sa s Pánovým učeníkom, ktorý hovorí: „Hľa, tu som, pošli mňa“ (Iz 6, 8), Pane, som pripravený konať.
Treba urobiť jarné upratovanie? Urob to.
Treba prijať nové rozhodnutia? Prijmi ich.
Treba dať niekomu prvú pomoc? Daj ju.
Treba skôr vstať, aby si sa vyhol zápche a následnému šomraniu? Vstaň.
Treba sa vrátiť k modlitbe? Vráť sa.
Treba si vziať príklad od sv. Jozefa? Vezmi. Choď a konaj.