Nádej je stále živá
„Sestrička, pomôžte mi, prosím, ja ešte nechcem umrieť.“ Akoby kontrast k uvedenej vete, ktorú zdravotníci počúvajú v posledných mesiacoch o dosť častejšie ako doteraz, nám Sväté písmo v dnešnom evanjeliovom čítaní predstavuje človeka ukonaného životom, chorobou, nezáujmom, ktorý však neprosil o uzdravenie, minimálne nie explicitne. Dvadsiata štvrtá časť pôstneho seriálu nás chce povzbudiť v nádeji v Božiu pomoc a posilniť v istote, že Kristovi na nás záleží v každom čase.
„Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: ‚Chceš ozdravieť?‘“ (Jn 5, 5 – 6). Istý človek. Nedozvedáme sa jeho meno. Môže nás to pobádať k tomu, aby si tam každý z nás dosadil to svoje. Písmo neuvádza, akou chorobou človek trpel, i keď z ďalších veršov sa dá usúdiť, že bol chromý, nehybný. (Dosadte si svoju chorobu.) Uvádza však trvanie choroby. Tridsaťosem rokov. Ak uvážime, že v biblickom starovekom svete číslo 40 vyjadrovalo jednu generáciu, tak mu chýbali už len dva roky. Celý život sa nepohol. A teraz, na sklonku života, bez jeho iniciatívy ho Ježiš osloví a chce ho uzdraviť.
Aká by bola naša reakcia?
Ako mi môžeš klásť takú smiešnu otázku?
Jasné, že sa pýtaš.
Kde si bol doteraz, Ježišu? Azda nevieš, že už 38 rokov som chromý?
Reakcia človeka z evanjelia? „Pane, nemám človeka, čo by ma pustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde“ (Jn 5, 7). Začína úprimným oslovením a vyznaním, kto je Pán. Žiadne hr-hr; žiadne výčitky, že Ježiš mešká a dal si načas; žiadne hromženie, že si ho nikto doteraz nevšímal. Skôr smútok, že za celý život sa nenašiel skutočne nik, ani jeden jediný človek, ktorý by mu podal pomocnú ruku. No napriek všetkému, proti všetkej nádeji človek v nádeji uveril, že ho Ježiš môže uzdraviť.
Ak sa aj cítite sami, možno aj skutočne ste osamelí, obzvlášť teraz počas koronakrízy a lockdownu, uverte, že nádej stále žije. Že naša nádej je v Bohu. Že lekári liečia a Boh uzdravuje, ak to vo svojej všemohúcej múdrosti uzná za správne. Jeho plány pre nás sú tie najlepšie plány. Nezúfajme. Ale úfajme.
A že sa to deje na sklonku nášho života? Nie je v tom okamihu nič krajšie, ako sa stretnúť s milosrdným a milujúcim Ježišom.