Plný medu
Parafrázujúc Skutky apoštolov teba si Boh vybral za nádobu. A chce ťa naplniť – ako sme to už naznačili v predchádzajúcej časti seriálu Ako prežiť pôst ľahšie. No tentoraz vymeníme pivo za med.
Okrem toho, že med je veľmi chutný, je aj prospešný a zdravý a tiež veľmi vzácny. Včely totiž patria medzi najohrozenejšie druhy v živočíšnej ríši. O jeho sladkosti a účinkoch sa zmieňuje aj Sväté písmo na viacerých miestach.
Zasľúbenú zem Kniha Numeri charakterizuje ako krajinu, „ktorá oplýva mliekom a medom“ (Nm 14, 8). V Mojžišovej piesni v Knihe Deuteronómium sa opisuje starostlivosť Pána o vyvolený ľud – „sať mu dal med zo skaly“ (Dt 32, 13). Jonatán, keďže nepočul otcov zákaz vystríhať sa pokrmu, „vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil ju do medového plásta, potom si obrátil ruku k ústam a rozsvietili sa mu oči“ (1 Sam 14, 27). Med sa spomína ako jeden z pokrmov, čo dostal Dávid a ľud (porov. 2 Sam 17, 28 – 29). Kniha prísloví tiež vyzýva: „Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý, a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu“ (Prís 24, 13). V neposlednom rade sa s medom stretávame v evanjeliách, že to bola jedna z dvoch zložiek potravy, ktorú prijímal Ján Krstiteľ (porov. Mk 1, 6; Mt 3, 4).
Sv. Augustín vraví, že Boh nás „chce naplniť medom“. Prečo? Lebo med je symbolom Božej dobroty a nežnosti. Máme byť podobne dobrí, láskaví a nežní. „Ak si však plný octu,“ pokračuje svätec, „kam dá med?“
Predstavme si fľašu octu. Je to bežne dostupný tovar v potravinách. Zvyčajne v jednolitrových fľašiach, za pár centov. Ak ju doma čerstvú otvoríme, nič viac sa tam už nevmestí. Ani lyžica medu. Keby sme trebárs tretinu, polovicu či aj tri štvrtiny vyliali a do zvyšku naliali med, neurobili by sme múdro. Med, ktorý navyše je omnoho cennejší, a tým aj o dosť drahší, by sme úplne znehodnotili. Tak vylejme všetok ocot, povieme si, a nalejme do nej med. Ani to na zachovanie chuti a sily medu nebude stačiť. Nádobu od octu je nutné dôkladne, dôsledne, priam pedantne vyumývať, vyčistiť, opláchnuť, vyutierať.
Predstavme si seba, svoje srdce. To nie je obyčajná nádoba zo supermarketu. Sme vrcholom celej stvoriteľskej činnosti Boha Otca. Sme veľmi vzácni. A taký má byť aj obsah v nás, obsah nášho srdca. Chce ho naplniť medom. Nie aby sme boli presladení, sentimentálni, limonádoví. Ale plní dobra a nehy, odpúšťajúcej lásky a milosrdenstva. Lenže ako, keď je v nás zlo. Nemôžeme slúžiť aj Bohu, aj mamone; aj láske, aj nenávisti. Ježiš to ilustruje ešte na príklade s mechmi. Nové víno nikto nedáva do starých mechov. A pápež František nás vyzýva odpovedať si na otázku: Mám srdce tanečníka – krok vpred, krok vzad, ktorý trochu miluje svet a trochu Boha? Alebo patrí celé moje srdce Pánovi?
Vylejme „ocot“ z nášho srdca, zbavme sa zla, ktoré sa v nás usadilo; dôkladne vyčisťme srdce – najmä ľútosťou a svätou spoveďou. Potom budeme pripravení na med.
Ocot je ľahko dostupný. Nebezpečenstvo zla je prítomné všade. Med je vzácny. A je veľmi prácne ho vyprodukovať. Včelári hovoria, že na jeden gram hotového medu musia včely vykonať 3300 návštev jedného kvetu.
Napĺňať sa „medom“ chce veľa práce a námahy i odriekania. Nech nám i tohtoročný pôst pomáha zbaviť sa „octu“, aby sme v neprestajnom kontakte s Ježišom mohli prijímať „med“.