Od skaly po pivo
Kedysi za detských čias sme mali doma v sobotu podelené úlohy. Ukladanie kníh a drobných hračiek z kindervajíčok nikomu akosi nelichotilo. Nuž, ako najmladšej prischla fyzicky najľahšia práca mne. Vtedy som ešte netušila, akú životnú múdrosť nebadane nasávam. Štrnásta časť seriálu Ako prežiť pôst ľahšie nás povedie od chaosu k naplneniu.
Zvyčajne som všetky knihy a rovnako aj všetky hračky vyhádzala z poličiek von. Dôkladne som poutierala prach, aj viackrát. Poprezerala som knihy, potom zvlášť hračky, pretriedila do niekoľkých skupín podľa veľkosti a začala som ukladať. Knihy zľava doprava od najväčšej po najmenšiu. Hračky zozadu dopredu podľa rovnakého kľúča, najprv vzpriamené postavičky, potom zvieratá tiež podľa veľkosti až nakoniec drobnosti. Posledné miesto patrilo maličkému ružovému spiacemu mačiatku v zelenom košíku. Páčila sa mi postupnosť, poriadok na poličke, bolo to usporiadané, úhľadné, prehľadné; každá vec mala svoje miesto, hoci ich bolo skutočne požehnane.
Niečo podobné skúšal profesor na svojich študentov. Vyložil na katedru nádobu, kamene, skalky, štrk, piesok a kázal im nimi naplniť nádobu. Kúsok piesku, kamienky, skalka – a nádoba je plná. Profesor so študentmi nesúhlasil. Vysypal obsah nádoby a začal prednášku. Najskôr najväčšie kamene – to sú najdôležitejšie veci v našom živote. Potom menšie skalky až po najjemnejší piesok. Prvé miesto patrí Bohu. Potom je rodina, naši blízki. Priatelia, kolegovia, susedia. Potom vzdelanie, práca, talenty a dary, schopnosti, zručnosti až po bežné veci. Keď je Boh na prvom mieste, všetko je na svojom správnom mieste.
Aj my sme nádobou. Tiež napĺňame vnútro všeličím a všelikým. Ak sa zmietame vo víre chaotických myšlienok, ak sme zmätení a rozhádzaní, pravdepodobne sme nasávali najmenej podstatné veci a pre to(ho) najdôležitejšie(ho) akosi neostalo miesto. Povyhadzujme veci, poriadne utrime prach, očistime si vnútro, dušu a začnime pekne poporiadku. Ak dodržíme zásadu od najväčšieho po najmenšie, respektíve od najpodstatnejšieho po najbezvýznamnejšie, určite ostane miesto aj pre to „maličké ružové mačiatko“ – podobne ako dodal profesor, keď plnú nádobu zalial pivom; keď budete správne naplnení, ostane vám čas aj na pivo s priateľmi.
Pôstne obdobie a dokonca i nútená izolácia sú vhodné príležitosti na hĺbkovú sondu do nádoby nášho vnútra. Nezapácha na dne čosi, čo by už bolo treba vyhodiť? Nezaberajú príliš veľa miesta starosti, strach, zúfalstvo či naopak – príliš vysoké ego? Nenatlačili sme do nádoby peniaze a honbu po majetku? Našiel Boh u mňa dobrý príbytok? Dávam mu priestor, aby mohol konať a pôsobiť v mojom živote?
Skúsme si dnes vykonať spytovanie svedomia. Vyčistime nádobu a od chaotického a prvoplánového nasávania všetkého, čo sa nám núka, prejdime k systematickému a premyslenému napĺňaniu od skaly, ktorou je Pán; na ktorej staviame svoj život, aby nás nezaskočili mračná a búrky, cez živé kamene, ktorými sú všetci naši blízki a priatelia, až po pivo, aby sme sa nezabudli smiať.