Maják Slova uprostred mora
„A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Trinásta časť pôstneho seriálu Ako prežiť pôst ľahšie povzbudzuje odhodiť zúfanie a posilniť si vieru v Ježišov prísľub neustálej prítomnosti. Ako sa vraví – trinásť, Pán Boh pri nás.
Je Boh uprostred mora? Viacerí si možno kladieme túto otázku. Vlny pandémie i názorov sú hrozivejšie, ako sme si mysleli. Narážajú a snažia sa nás pohltiť. Široko-ďaleko nevidno pevninu, istotu. Vyhliadky na návrat do prístavu bežných dní sú čoraz vzdialenejšie. Opatrenia sa opäť sprísňujú. Zovšadiaľ na nás útočia správy o covidovom automate, semafore, zákazoch, nariadeniach a k tomu mnoho neopodstatnených strašiakov. Loďka života sa trmáca, pomaly sa do nej vlieva voda. Hneváme sa, zúrime, rezignujeme. Prepadáme zúfalstvu. Kormidlo prevzala beznádej.
Ako maják nádeje zaznieva Ježišov hlas: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Len aby sme maják zaregistrovali, musíme dvihnúť zrak. Upierať oči nie na dno potápajúceho sa člna, ale na horizont. Hoci kostoly na verejné slávenie bohoslužieb ostávajú zavreté, hoci my nemôžeme ísť do chrámov za Ježišom, on je nad všetkými opatreniami. On vchádza a prichádza aj cez zatvorené dvere. On utišuje búrku, vietor, vlny. On chce kormidlovať spolu s nami.
„To som ja, nebojte sa!“ prihovára sa nám Ježiš. A Božie slovo máme k dispozícii neustále. Čítajme Písmo – ako na to často vyzýva aj Svätý Otec. Nosme ho stále so sebou. Ono nám svieti do tmy pandemických dní, do rozbúrených vôd ťažkostí.
Už si viac nemusím zúfať, lebo mojím kormidelníkom je Pán.
Text na rozjímanie (tip: namiesto Petrovho mena vložiť svoje meno):
„Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: ‚Mátoha!‘ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: ‚Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!‘ Peter mu povedal: ‚Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.‘ On povedal: ‚Poď!‘ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: ‚Pane, zachráň ma!‘ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: ‚Maloverný, prečo si pochyboval?‘ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: ‚Naozaj si Boží Syn!‘“ (Mt 14, 22 – 33)