Strachopud alebo odvážlivec
Niekedy krátko po začiatku nového roka, keď sa zaviedli nové protipandemické opatrenia, kolovala po sociálnej sieti fotografia ženy a muža. Ona sa ho pýta: Si odvážny? Tak príď za mnou cez okres.
V lete pred dvomi rokmi, keď svet ešte o covide netušil, sme šli s rodinou na chatu na víkend. V nedeľu sme zavítali do najbližšej maličkej obce na svätú omšu. Kostol nebol plný, a tak sme si smelo sadli. Krátko pred začiatkom Eucharistie vyšiel kňaz a prechádzal pomedzi lavice. Zastavil sa u švagra s otázkou: Si odvážny? Tak poď prečítať liturgické čítanie.
Odvaha môže mať rôzne podoby. Dvanásta časť seriálu Ako prežiť pôst ľahšie sa zameriava práve na tento aspekt povinnej výbavy apoštola.
Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium pozýva každého z nás dať sa stretnúť Kristom, vyzýva na nové stretnutie s Ježišom – tam, kde sme; v situácii, akej sme. A aktuálne Pôstne obdobie je azda vhodnou príležitosťou priblížiť sa k Pánovi. Áno, chce to odvahu, veľký kus odvahy.
Možno o sebe pochybujeme, možno sa cítime nehodní, možno príliš vzdialení (aj pre súčasnú nemožnosť prijímať sviatosti tak ako za bežných okolností), možno stratení vo víre chaosu. Svätý Otec nás však uisťuje, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal človek vylučovať zo spoločenstva s Kristom. Lebo Pánova radosť patrí všetkým. „Toho, kto je ochotný riskovať, Pán nesklame, a keď niekto čo len malým krôčikom vykročí ku Kristovi, zistí, že on ho už očakával s otvoreným náručím“ (EG, 3).
Osobne sa mi páči „riskovať v Pánovi“, „prežívať dobrodružstvo s Kristom po boku“. Jazykovedné slovníky vysvetľujú význam slova riskovať ako pustiť sa do niečoho neistého, dať do hry svoj život. A to je nevyhnutná dispozícia Ježišovho učeníka a nasledovníka.
Neznamená bezhlavo vystavovať svoj život nebezpečenstvu na ceste rýchlou jazdou na motorke, už vôbec nie porušovať pravidlá a zákony.
Riskovať pre Krista znamená zanechať sieť a vydať sa za ním/s ním na lov ľudí a ohlasovať im radostnú zvesť evanjelia; znamená to úplne a bezhranične mu dôverovať, že nás povedie; znamená to prežiť s ním „duchovné výšky“ na vrchu premenenia i hlboké pády na krížovej ceste; znamená to zomrieť s ním a s ním vstať z mŕtvych. Riskovať pre Krista znamená odovzdať sa mu celí – takí, akí sme, so všetkým, čo máme a čo nás charakterizuje; vložiť do jeho rúk a Srdca svoj život.
Inšpiráciou nám môže byť skupina Dvanástich. Práve preto sme vybrali do dvanástej časti odvahu. Myslím, že je to slovo, ktoré spája všetkých apoštolov. Každý bol iný. Peter chvíľkový a nestály, Tomáš pochybujúci, Matúš mýtnik, Jakub a Ján výbušní a vznetliví, preto dostali meno Boanerges – v preklade synovia hromu. No všetkým učeníkom bola vlastná odvaha. Všetci odpovedali na začiatku na Pánovo pozvanie. A hoci sa udalosti v ich životoch všelijako prelínali, nakoniec sa nezľakli. Ján ako jediný ostal verne stáť pod krížom a ostatní sa stali mučeníkmi.
Ježiš sa dnes obracia na teba – poď za mnou. Buď odvážny. Riskuj pre moje meno. Nesľubujem ti pohodlný život. Práve naopak. Posielam ťa ako ovcu medzi vlky. Budú na teba ukazovať prstom, vysmievať sa ti a klopať pritom prstom po čele. Ale každého, kto mňa Majstra vyzná pred ľuďmi, toho ja vyznám pred svojím Otcom. Sľubujem ti nie dočasnú radosť, ale večnú slasť v nebi.
Si odvážny? Ozvi sa mi. Počítam s tebou. Ježiš