Nedajme sa chytiť do pasce vlastných záujmov
Objednávam si veci z e-shopu. Viete kvôli čomu? Aby som sa stretol aspoň s kuriérom. Prehodíme pár viet. Na chvíľku nie som sám. Nechajte ma v nemocnici, prosím. Už nechcem byť doma sám. Čoraz častejšie počujeme a čítame podobné vyjadrenia. Nečudo. Pandémia, ktorá nás izoluje, doslova odrezáva od sveta, trvá už rok. A nezáujem o bratov a sestry sa zvyšuje. Jedenásta časť seriálu Ako prežiť pôst ľahšie vyzýva na zníženie fenoménu globalizácie nezáujmu.
Určite poznáte anekdotku, ako sa staršej osamelej pani pýtali, ako zvláda samotu. Ona na to: „Necítim sa sama. Každý večer ma pozdraví hlásateľ správ a zakýva mi.“ Žiaľ, posledných dvanásť mesiacov (s výnimkou krátkej prestávky) nejde o úsmevný príbeh, ale trpkú realitu. Život z vonkajšieho prostredia sa presunul do online, virtuálneho, technického priestoru. Stretnutia a vzťahy sa musia pomestiť do jednej textovej správy. S oslabením sociálnych kontaktov narastá pokušenie zaujímať sa len o seba samého.
Pápež František hovorí: „Nezáujem o nášho blížneho a o Boha predstavuje pre nás kresťanov naozajstné pokušenie. Kedykoľvek sa náš vnútorný život dostane do pasce svojich vlastných záujmov a starostí, už niet priestoru pre iných, niet miesta pre chudobných. Ostávame neschopní cítiť súcit s výkrikom núdznych, plakať pre bolesť iných ľudí a cítiť potrebu pomáhať im, akoby to bola zodpovednosť iného, nie nás.“
Nedajme sa chytiť do pasce, pred ktorou nás varuje Svätý Otec. Využime tohtoročný pôst na „postenie sa od seba“ – nie sme stredobodom vesmíru, ani sa svet netočí len okolo nás. Dajme nabok svoje záujmy, záľuby i starosti a pohliadnime na bratov a sestry v núdzi. Nevyhovárajme sa na štát, mesto, Cirkev, centrá pomoci.
V prvom rade ja, ty, každý z nás osobne je zodpovedný za lepší a krajší život na zemi. Ja, ty, každý z nás osobne je Šimonom na krížovej ceste Krista v trpiacich, chorých, osamelých, chudobných, zúfalých, smutných.
Technický a vedecký pokrok rastie raketovou rýchlosťou, ale topánky k núdznym máme veľmi pomalé. „Aké úžasné by bolo, popritom ako objavujeme vzdialené planéty, nanovo objaviť potreby bratov a sestier, ktorí krúžia okolo nás!“ – apeluje, možno sníva, Svätý Otec František vo svojej encyklike Fratelli tutti. Pomôžme mu splniť (naplniť) jeho sen. Ako? Dajme sa viesť vynaliezavosťou Ducha Tešiteľa.
Možno na začiatok nie je na škodu „porýľovať“ svoju vnútornú záhradu.
Najskôr sa mi zdalo políčko prázdne. Každou odkrytou hrudou som však na niečo naďabila. Najčastejšie to bol síce pýr, no kde-tu sa objavili mravčeky, dážďovky i húsenice aj korienky prezimovaných rastliniek – teda život.
Vnútri zväčša asi nájdeme vlastné slabosti a hriechy, ale dýcha v nás Boží život, a tak určite natrafíme na semienka kreatívnosti a láskavosti. Poštové a kuriérske služby fungujú, donášky kvetov na adresu tiež, vyjdime na balkóny a porozprávajme sa so susedmi, darujme zasadené semiačka materinej dúšky či hráška, požičajme kolobežku, aby sa aj deti odvedľa zabavili, zasuňme lístok s odkazom šťastnej cesty za stierač auta alebo poprajme pekný deň susedom odkazom do poštovej schránky. Akýkoľvek skutok z lásky, hoci malý, sa počíta.
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40) – uisťuje nás Ježiš v evanjeliu.
Nech dobrý Boh hojne požehná naše dôvtipné kroky od svojich záujmov k záujmu o blížnych. Na začiatok ponúknime len 5 chlebov a 2 rybky. A Otec ich rozhojní.