Duchovný fajnšmeker
Je piatok. Pol dvanástej predpoludním. A mnohí rozmýšľame, čím zasýtime naše brušká. Bezmäsité, rýchle, lacné, jednoduché, no také, čo zasýti. Po týždňoch a mesiacoch v lockdowne takmer nadľudská úloha vymyslieť obed. Ako kontra do toho zaznieva biblický citát žalmistu: „Ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne“ (Ž 131, 2). Áno, deviata časť seriálu Ako prežiť pôst ľahšie sa pozrie na naše plné chladničky i žalúdky a hladnú dušu.
Potreba prijímať potravu, sýtiť sa je celkom prirodzená. A Bohu záleží na tom, aby sme netýrali zbytočne svoje telo hladom. On sám sa v dejinách (izraelského) národa staral o zabezpečenie jedla. Pri stvorení sveta najskôr dal vyrásť všetkým stromom a bylinám a umiestnil živočíchy na zem, až potom stvoril človeka. Cez Jozefa Egyptského, ktorý vyložil sen o tučných a chudých kravách, prázdnych a plných klasoch, vopred varoval pred suchom a neúrodnosťou a vyzýval ľud urobiť si zásoby. Izraelitov na púšti sýtil mannou a prepelicami. V Novom zákone Ježiš kŕmil hladné zástupy – v evanjeliu máme správu o dvojitom rozmnožení chleba a rýb. Sám pre Dvanástich usporiadal Poslednú večeru. Po svojom zmŕtvychvstaní stál za zázrakom 153 rýb. A večeral s učeníkmi.
Prijímanie potravy je nevyhnutné na fungovanie, na život. Lenže naše chladničky a komory často praskajú vo švíkoch a brušká máme také preplnené, že sa ledva odkotúľame na posteľ a už len odfukujeme. Popritom, žiaľ, zabúdame, že človek nie je len tvor telesný, fyzický, „živočíšny“. Ale že má nesmrteľnú dušu, ktorá potrebuje prijímať živiny.
Ježiš na púšti na satanovo pokúšanie reagoval: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úsť“ (Mt 4, 4). V Jánovom evanjeliu v reči o eucharistickom chlebe vyjavil, že „ja som chlieb života. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 48. 51). A pri Poslednej večeri potvrdil slovami: „Toto je moje telo“ – ktoré počúvame pri každom lámaní chleba na svätej omši.
Keby sme teraz na ramená váh dali žalúdok a dušu – čo by prevážilo? Čo potrebujeme utíšiť – hlad po chlebe alebo hlad po Bohu?
Koľko ráz do dňa si zamaškrtíme? Koľko času venujeme jedlu, stolovaniu? Skúsme aspoň toľko isto venovať Bohu. Držme na uzde svoje pahltné jazýčky a doprajme výživný pokrm našej duši. Investujme viac do večnej hostiny ako do chvíľkového labužníctva. I tie najexkluzívnejšie jedlá pripravené svetovými šéfkuchármi sú len slabým odvarom toho, čo nám Otec pripravil. I ten najnáročnejší fajnšmeker sa bude pred hostinou v nebi pokorne skláňať a chváliť Pána. „Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných“ (Iz 55, 2).
Na začiatok môžeme skúsiť spojiť telesný pokrm s duchovným. Pán prorokovi Ezechielovi prikázal: „Zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok“ (Ez 3, 1). Prečítajme si pri jedle časť zo Svätého písma, liturgické čítania na daný deň či liturgiu hodín. „Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med“ (Ez 3, 3).
Tip: Za ušetrené peniaze – tým, že si odoprieme maškrty – zaobstarajme jedlo pre núdznych, chorých či rodinu, ktorá sa pre stratu zamestnania ocitla v ťažkej situácii.
Tip na piatkový obed: Zapečený karbrok
Hlavičky karfiolu a brokolice predvaríme v mierne osolenej vode. Zapekaciu misu vymastíme a vysypeme strúhankou. Poukladáme karfiolové a brokolicové ružičky. Vysypeme pomedzi to kukuricu, hrášok, mrkvu (podľa chuti), zalejeme smotanou s rozmiešanými vajíčkami, posypeme postrúhaným syrom a dáme na chvíľu zapiecť. Naservírujeme trojuholníky ako pizzu, otvoríme Bibliu a vychutnávame si telesný pokrm s duchovným.