Aby sme si zachránili nielen jazyk, ale najmä dušu
Zahryznutím si do jazyka sme končili predchádzajúci diel pôstneho seriálu Ako prežiť pôst ľahšie. A keďže je náš jazyk často neposlušný a samopašný, ostaneme pri ňom aj v ôsmej časti. O čo ide?
Desatoro poznáme. A pri spytovaní svedomia piate prikázanie viacerí preskakujeme. Veď som nikoho nezabil, prípadne – potrat a eutanáziu nepodporujem, nevykonávam. Nikoho som nezmrzačil, nikomu som neublížil. Ani sebe.
Do tejto pohodlnej a naoko postačujúcej argumentácie zaznieva vyrušujúci hlas Svätého Otca, ktorý ohováračov prirovnáva k teroristovi. „Tí, čo ohovárajú, sú teroristi; jazykmi zhadzujú bomby, potom odídu. Pamätajte, ohovárať znamená zabíjať,“ varuje František.
A ako účinný prostriedok v boji proti zlým rečiam, kritike, urážkam, ponižovaniu a klebeteniu ponúka zahryznúť si do jazyka. Zakaždým, keď sa nám na jazyk dostane slovo, ktorým by sme zabili lásku, krásu, nehu, meno blížneho, hryznime si do jazyka. Lebo „ohováranie ničí v človeku to, čo je Božie“ – pripomína Svätý Otec. Žalmista podotýka, že ohovárači „ako had si ostria jazyky, za perami majú jed vreteníc“ (Ž 140, 4). Vždy, keď ohovárame, osočujeme, haníme a potupujeme, sme ako hady, smrteľné hady. Každé zlé slovo pôsobí ako jed. Stačí málo a môžeme zomrieť. Stačí jedno slovo a môžeme „zabiť“ druhého – jeho sebavedomie, krásu, povesť, talent, chuť žiť...
Kniha prísloví nás povzbudzuje, že kto si chce chrániť život pred úzkosťami, nech si dobre stráži svoj jazyk a svoje ústa (porov. Prís 21, 23). Pravdepodobne bude na jazyku skôr či neskôr vidno ranky, jazvy, možno nás bude aj bolieť a bude popraskaný. No je lepšie mať popraskaný jazyk ako dušu; radšej mať zjazvený jazyk ako dušu; radšej nech nás bolí jazyk ako duša (naša i toho blížneho).
Zbavme sa zlozvyku klebetenia o ničom a ohovárania. Odhoďme kritiku, posudzovanie, očierňovanie, aby sme si nezačiernili dušu. Namiesto toho pestujme láskavosť, pochvalu, povzbudenie, ocenenie. „Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej“ (1 Pt 3, 10 – 11).
V pokušení ohovárať sa modlime so žalmistom: „Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3).