Aby nás nezadlávila lavína výčitiek
Siedma časť pôstneho seriálu Ako prežiť pôst ľahšie sa sústredí na naše konanie „na opustenom ostrove života“. Nedajme výčitkám šancu a zahryznime si do jazyka. Nech si to odnesie radšej jazyk ako naše srdce.
Pred pár dňami som pozerala dobrodružný film o stroskotaní na ostrove. Hoci ma vývoj deja mierne sklamal, začiatok bol inšpiratívny.
Mladí manželia s asi 6-ročným synom, ktorý mal ťažkosti s dýchaním, vybrali sa na dovolenku k moru. Počas jedného slnečného dňa si prenajali čln a vybrali sa na plavbu po okolitých ostrovoch i ostrovčekoch. Na jednom zakotvili, obdivovali okolité nádhery, prežívali radostné chvíle, no naspäť sa už nevrátili. Čln z neznámych príčin nenaštartoval. Ostali uväznení na jednom zo stovky ostrovov bez toho, žeby niekto o nich vedel. To je chvíľa, keď sa človeka zmocní zúfalstvo, beznádej, úzkosť, hnev. A vtedy to zväčša prichádza: výčitky. Vo filme im nedali priestor. Navzájom si boli oporou a rozmýšľali o možnom spôsobe záchrany.
Film je film. Má svojho scenáristu, ktorý azda minul stovky „šmirákov“, ktorý škrtal, prepisoval, vymazával, kým bol so svojím výtvorom definitívne spokojný.
Realita je realita. Tiež má svojho scenáristu. Sme ním my sami, lenže na rozdiel od toho filmového nemáme žiadny „šmirák“ ani delete. Vždy máme len jeden pokus. A vyslovené sa už nedá škrtnúť ani zošúveriť a hodiť do koša.
„Uväznení na ostrove“ sa ocitáme často. Môže to byť situácia poruchy auta na opustenej ceste; rozpory pri výchove dieťaťa; nezhody v manželskom spolužití; názorové neprekonateľné nezhody... čokoľvek, pri čom ostaneme na tom pomyselnom mŕtvom bode.
Často práve v tomto okamihu do každej našej žilky vstúpi hnev. A už to ide... lavína výčitiek, ktorá nemá konca a zasypáva všetko to krehké a krásne v nás. Vyťahujeme veci z minulosti, oživujeme už dávno prekonané ťažkosti, pripomíname to, čo sme už dávno odpustili. A z návalu sa ťažko vyhrabáva von. Ťažko sa dýcha pod nánosom.
Keby filmový scenárista takto bezhlavo tvoril repliky, ktovieaký úspech by asi nezaznamenal. Na dobrom filme sa maká.
Na dobrých vzťahoch, na kvalitnom manželstve, rodinnom živote sa maká. A k tomu patrí aj známe príslovie: dvakrát meraj a raz strihaj. Dvakrát si premysli, kým raz vyslovíš. Namiesto výčitiek a vyťahovania minulých vecí prejavme láskavosť, podporu, dôveru, nádej.
Náročné? Nedá sa? Jeden jednoduchý trik nám istotne pomôže: keď nás bude jazyk zvádzať na vyčitovanie, radšej si doň zahryznime. Je viac než isté, že čoskoro budeme aj „na ostrovoch života“ plní láskavosti.