Milosrdenstvo Otca
Druhá časť 40-dňového pôstneho seriálu Ako prežiť pôst ľahšie nám ponúka zamyslieť sa nad strachom. A namiesto neho kráčať s odvahou.
Smútok, resp. radosť, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcom diele, veľmi úzko súvisia so strachom. Ako prežívať dni radostne, veselo, keď cítime obavy?
Nie každý strach je výslovne zlý, nie každý nás ničí. Ak má žiak strach pred písomkou, a tak ho vyprovokuje ku kvalitnej domácej príprave, môžeme povedať, že strach zohral dôležitú a dobrú úlohu. No ak dospelý človek radšej odloží termín návštevy u stomatológa, a to len preto, že sa bojí, hoci ho už trápia veľké bolesti i opuchnuté líce, takýto strach už nie je náš kamarát a neslúži na naše dobro.
Jestvuje veľa rôznych fóbií. Od klaustrofóbie, o ktorej už asi naozaj všetci počuli, až po dentoskalpofóbiu (strach zo špáradiel) či koumpounofóbiu (strach z gombíkov) a mnoho iných „exotických“.
A viacerí z nás možno trpia aj „zmierofóbiou“ či „spovedofóbiou“ – s nadsádzkou, samozrejme. Totiž Pôstne obdobie sa nám spája s častejším pristupovaním k sviatosti zmierenia. Fu, a to sa nám len podlamujú kolená. Keď sme hriech páchali, vtedy sme boli silní, vtedy sme žiadne obavy nevnímali. A keď sa máme postaviť do rady kajúcnikov, čakajúcich na „ortieľ kňaza“, máme strach.
Možno by nám mohla pomôcť celkom jednoduchá „vecička“: nie ortieľ kňaza, ale milosrdenstvo Otca. Nebojme sa dostať do jeho prítomnosti. Nemajme strach zo svätej spovede. Boh sa nikdy neunaví nám odpúšťať – často to prízvukuje pápež František. „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“ (Rim 8, 15).
Pozrime sa s odvahou pravde do očí. A aká je pravda o nás? Že sme milované Božie deti. Ján Pavol II. hovorieval, aby sme sa nebáli pozrieť sa v pravde na seba. Lebo pravda je, že dobrý Otec nás miluje. Boh je Láska sama. A lásky sa predsa netreba báť. „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ (1 Jn 4, 18).
Zbavme sa zbytočných fóbií; namiesto strachu radšej popracujme na zdokonalení našej lásky. Naberme odvahu, vyznajme a oľutujme všetko, čo nás ťaží, a vstúpme do spoločenstva s Láskou, ktorej milosrdenstvo nemá hraníc.
Keď ťa popadne strach a bude chcieť vyhnať odvahu a lásku z tvojho vnútra, pomôž si niektorým biblickým ťahákom:
„Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou“ (Iz 41, 10).
„Či som ti neprikázal: Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš“ (Joz 1, 9).
„I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou“ (Ž 23, 4).
„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy“ (2 Tim 1, 7).
„Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí“ (Dt 31, 6).