Odhoď kríž
Pravdepodobne sa teraz chytáte za hlavu, gúľate očami, nechápavo dvíhate plecia. Rozumiem. Je to paradox na začiatku Pôstneho obdobia. Keď nás pôst vyzýva vziať kríž, ja vravím zahoď kríž. Ako to?
Nedávno som čítala na sociálnej sieti úsmevný, no najmä inšpiratívny príbeh. Dvaja mnísi – starší a mladší – kráčali krajinou, došli k brodu riečky, kde stále mladá žena. Kým mladší mních sa na ňu ani nepozrel, starší ju bez váhania vzal na ruky a previedol na druhú stranu. Mnísi pokračovali v ceste mlčky ďalej. Po chvíli sa mladší obrátil na staršieho spolubrata s otázkou: „Ako si mohol ty mních vziať na ruky ženu?“ „Vieš, rozdiel je v tom, že kým ja som ju už položil, ty ju ešte stále nesieš.“
Myslím si, že príbeh môže byť vodiacou niťou tohtoročného Pôstneho obdobia. Možno je načase prežiť ho inak ako minulé roky, a to ľahšie a radostnejšie. Kým sme doteraz počas 40 pôstnych dní sa snažili „naberať si kríže“, teraz je čas ich prestať niesť. Za ženou z príbehu sa skrývajú minulé neodpustenia, staré krivdy, premárnené šance, neúspechy, lenivosť, egoizmus, nevďačnosť... Keď položíme doterajšie kríže, bude sa nám kráčať omnoho ľahšie a budeme mať silu na ten skutočný, terajší kríž.
Minimalizmus – pojem, ktorý sa v súčasnej dobe často skloňuje. Minimalizmus v šatstve, knihách, nábytku... Čo tak skúsiť minimalizmus v duchovnom živote? Zahodiť nepotrebné a venovať sa dôležitému. Odhoďme to staré, čo nám zahmlieva výhľad na Ježiša, ktorý jediný nás posilňuje.
Vitajte v 40-dňovom pôstno-radostnom čase. Keď sa každý deň zbavíme jednej neresti, na konci vyjdeme ľahší, radostnejší, posilnení kráčať a svedčiť o Ježišovom zmŕtvychvstaní.