Húževnatosť s ochotou robí zázraky
O tom, že „hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám“ platí aj dnes, sme sa presvedčili na vlastnej koži. Naoko veľký problém, ktorý nemožno vyriešiť, dospel k úžasnému koncu, a to vďaka húževnatosti spojenej s ústretovosťou milých ľudí.
Predstavte si, že idete hľadať osobu do obce len podľa krstného mena a indície: stoličky na predaj. Za čias našich babičiek celkom bežná prax. No v 21. storočí, kde dominujú rôzne technické vymoženosti, absurdita, šialenosť, ba priam pomätenosť. Alebo – pre nás – dobrodružstvo s vidinou retro úlovku.
Zaparkujeme pri škole, vydávame sa na malú obchôdzku navôkol. Okrem šarvancov na ihrisku však nikoho nestretáme. Minúty ubiehajú jedna za druhou. Na nose cítime kvapky. Nedáme sa však odradiť, natiahneme nepremokavé bundy a ideme pátrať.
Na neďalekej odstavnej ploche oslovíme dvoch pánov. Klasickým nárečím sa jeden z nich vrhá do pátrania s nami. Vyrazí nám dych, keď povie, že relaxuje. Zmobilizuje kamaráta, ktorý nás navedie na istého starožitníka Dalibora. Hľadáme oceľovú bránku, pribehne psík a asi 10-ročné dievčatko nám avizuje, že „ocino nie je doma“.
Asi tak klasicky – ideme k šenku. Chlapi tam predsa všetko vedia. Konečne sa niečo v dedine deje – cítiť z ich nasadenia. Ich bezcieľne posedávanie a popíjanie zrazu nadobudlo zmysel. Lenže po Alžbete ani stopy, ani zmienky, ani nijaké také meno v dedine sa nevyskytuje. To máme šťastie. O to lepšie predsa.
Obďaleč kráča vyštafírovaná pani. Chlap z krčmy ju osloví a púšťa sa s nami do rozhovoru. Na jednu si predsa spomenie, vraj kedysi chodila s jej synom, ale vydala sa – do druhej obce. No rodičovský dom ostal. Ochotne sa ponúkne, že nás k nemu zavedie. Cestou nám porozpráva o svojej rodine, ako ich čaká svadba i krstiny.
Sivý dom. To je ono. Poďakujem sa a zazvoníme. Žiaľ, zdá sa, že dom je prázdny. Z vedľajšej brány vykukne starenka v kapcoch a ďalšia pani, môže mať tak okolo štyridsiatky. Vysvetľujeme zamotaný príbeh, ony nám zas zamotané súvislosti a vzťahy. O žiadnych stoličkách síce nevedia, ale podľa inzerátu spoznávajú svoj dvor. Po jednom telefonáte nakladáme stoličky do auta a hlasno sa smejeme. Netušíme, aké väzby boli medzi všetkými týmito ľuďmi. Tajomno napriek úspešnému výsledku ostalo tajomnom.
No my sme sa presvedčili, že keď sa človek nedá odradiť, keď hľadá a klope, nájde a otvoria mu; že keď sa snúbi vytrvalosť s ústretovosťou, výsledok je na nezaplatenie; že dobrí a milí ľudia nevymreli; že pomáhať druhým je in.
Nemožné sa stalo možným, hoci sme možno vyzerali nemožne.
A teraz nás už čaká renovácia. Pokúsme sa okrem stoličiek zrenovovať aj svojho ducha a ochotu pomáhať.