Čo je to
Čo je to? – jedna z najtriviálnejších otázok. Kladú ju už celkom malé deti, keď spoznávajú okolie a prostredie. Kladieme ju pri prehliadke objektov, miest, ak nás zaujme daný jav, predmet, vec. Ale tiež ju často vyriekneme v prekvapení, údive, úžase; pri úspešnom športovom, tanečnom, speváckom, akrobatickom výkone, „zázraku“ – to bolo čo? Nezaujíma nás pritom pomenovanie veci, samozrejme; ale skôr – čo je za tým? Kto je za tým? Ako je to možné?
Práve takto reagovali ľudia na Ježišov prvý zázrak v Markovom evanjeliu. Po tom, čo uzdravil v synagóge človeka posadnutého nečistým duchom, všetci sa pýtali: „Čo je to?“ (Mk 1, 27). Ostali udivení, doteraz nič také nevideli, nezažili, „lebo ich učil ako ten, čo má moc“ (Mk 1, 22).
Moc. Už len samotný pojem budí autoritu, rešpekt, vážnosť. Ježiš disponuje vnútornou i vonkajšou mocou. Je v ňom hlboko zakorenená a prýšti navonok cez slová, postoje a skutky. Dáva ľuďom nádej, akú im zákonníci nikdy neboli schopní ponúknuť. Vyháňa zlých duchov, uzdravuje, kriesi, sýti, rozkazuje prírodným živlom a „poslúchajú ho“ (Mk 1, 27).
Niežeby zákonníci, kazatelia nemali u ľudí autoritu, ale skôr vynútenú, a to dosť tvrdo; a poslucháči im úctu prejavovali – lenže viac-menej iba navonok a vnútri sa ich slová nijako nedotýkali, nerezonovali, nehýbali nimi. Využívali – alebo lepšie – zneužívali svoju moc a postavenie.
Ježišovo pôsobenie, učenie a konanie však zanecháva celkom iný dojem. Nevynucuje si rešpekt. Jeho slová a skutky sú také živé, neodolateľné, príťažlivé, že nedokážu nechať človeka chladným.
Z toho si môžeme vyvodiť dve základné otázky
• Ako na mňa pôsobí Ježišova moc? Ako ja reagujem na jeho vykonané zázraky? Možno som na začiatku dobrodružnej cesty po jeho boku, ešte len spoznávam jeho bezhraničnú moc a silu – a skôr ako on sám ma udivuje jeho „zázračnosť“ a pýtam sa – čo je to? namiesto kto je to? Na vyznanie Ježiša ako Božieho Mesiáša si ešte budeme musieť počkať (minimálne v evanjeliu pár kapitol; a v našom živote – závisí od každého jedného z nás).
• A ako využívam svoju moc (v rodine, v práci, v spoločnosti...)? Ide o Ježišovu moc, ktorá priťahuje, vábi, alebo o moc zákonníkov, ktorá vyvoláva strach? Ak sme aj v minulosti zažili nad sebou tvrdú moc a tvrdú ruku „zákonníka otca“ či „zákonníka šéfa“, nepokračujme v tom, neopakujme tie isté chybné sklony. Autori knihy Marek (Komentáre k Novému zákonu) prízvukujú: „Tvojou povinnosťou je tento začarovaný kruh prelomiť.“ A potom možno aj pri našich slovách a činoch ľudia vstanú zo stoličky s otázkou: Čo to je? Kto je za tým? Nezneužime svoju moc. Nezabudnime, že Boh si vyberá slabých, aby ukázal svoju silu. Hoci je to v spoločenskej etikete neprípustné – ukážme prstom na Boha – že to on je iniciátor nášho konania.