Logika daru
Ježiš v Markovom evanjeliu kladie dvakrát tú istú otázku: „Koľko máte chlebov?“ (Mk 6, 38; 8, 5). Logika materialistického a komfortného pohodlia nás nabáda hrabať pre seba, do svojho vrecka, na svoj účet, do svojej „ponožky“. Logika krtka, ktorý sa chce posúvať vpred, nás inšpiruje hrabať od seba. Ako to súvisí s chlebmi?
Predtým než Ježiš vykonal zázrak a nasýtil hladný zástup, zisťoval ani nie tak počet chlebov, ako skôr postoj – či to bude postoj transparentnosti, predloženia skutočného stavu a z toho plynúcej slobody podeliť sa, alebo postoj zahmlievania, lakomstva, odkladania pre seba. Áno, v skutočnosti je päť chlebov pre tisíce ľudí žalostne málo. Lenže tu nevíťazí logika obmedzeného ľudského rozumu, ale logika daru.
Teológ Ermes Ronchi vysvetľuje: „Podľa tajuplného Božieho pravidla keď sa môj chlieb stáva naším chlebom, vtedy sa aj málo stáva dostačujúcim. A naopak, hlad sa začína vtedy, keď si úzkostlivo držím svoj chlieb pre mňa; keď si sýty Západ úzkostlivo drží svoj chlieb, svoje ryby, svoje imanie pre seba... Zasýtiť zem, celú zem je možné, je chleba nadostač. Netreba ho rozmnožovať, stačí ho rozdeľovať a začať od seba.“
V podobnom duchu to pripomínala aj sv. Matka Tereza; nieže nedokážeme nasýtiť chudobných, ale nedokážeme nasýtiť bohatých. Možno sa necítiš bohatý; a možno ním naozaj ani nie si. No nezabúdaj, že Ježiša viac ako počet tvojich mincí či párov topánok zaujíma tvoj postoj. Lebo akou mierou budeš dávať ty, takou istou sa nameria aj tebe (porov. Mt 7, 2).
Nie je to tak ďaleko od biznis podnikania, no nie? Koľko investuješ, toľko sa ti vráti a ešte sa ti aj pridá; prirodzene, vo svete burzy a obchodu nič nie je isté, lebo ceny sa menia, hýbu hore-dole, nie sú nemenné, ale Pán je ten istý. Investície v jeho mene sú výnosné, sú zaručené.
Daj všetko, čo máš (podobne ako chudobná vdova v Mk 12, 41 – 44), a Boh ti dá všetko, čo má – celé svoje (nebeské) kráľovstvo; život v nekonečnej chvále.
Odpusť blížnemu 77 ráz (porov. Mt 18, 22), zakaždým, keď ti ublíži, a Boh ti odpustí zakaždým – i naposledy (porov. Mt 6, 14).
Opusť všetko, čo máš, rodinu, domy, polia, lúky, a Boh ťa stonásobne odmení v časnom živote pozemskými dobrami a v budúcom veku večným životom (porov. Mk 10, 29 – 30).
Odovzdaj mu celý život a on ti zachráni celý život (porov. Mk 8, 35).
Ako teraz odpovieš na jeho „intímnu“ otázku: Koľko máš chlebov?