Starostlivosť o zvieratá a svätosť idú dokopy
„Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prezreteľnou starostlivosťou. Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú“ (KKC, 2416), čo sme si možno o čosi viac uvedomili počas apríla, ktorý sa nesie nielen v znamení veľkonočných zajačikov. Prvý apríl sa slávi Medzinárodný deň vtáctva, dvadsiateho štvrtého je Svetový deň laboratórnych zvierat, dvadsiateho piateho majú svoj sviatok tučniaky, dvadsiateho ôsmeho zase oslavujú vodiace psy a ako bodka na záver či zhrnutie všetkých Svetový veterinárny deň (30. apríl).
Kto z nás – minimálne vo veku, keď ešte naše srdcia boli detsky úprimné, súcitné a bojujúce za pravdu a dobro – nefandil Rexovi, Flipperovi, Willymu, Hačikovi a mnohým ďalším hrdinom z ríše zvierat? Nemenej aj dnes zabolí pohľad na zbedačené psy, mačky, kone, srny či iné zvieratá v zdevastovaných perifériách, zabudnutých chatrčiach, rozbujnených močariskách, (márne) prosiace o pomoc, lekársku starostlivosť, potravu, pohladenie.
Katechizmus nás učí, že ak sa Boh stará o poľné vtáky, tak aj my máme byť k zvieratám láskaví. Je neprípustné týrať ich a márniť ich životy. Konferencia biskupov Slovenska k problematike trápenia zvierat v roku 2004 uviedla: „Zvieratá cítia bolesť aj pohodu, preto necitlivosť človeka voči týmto tvorom svedčí o jeho tvrdosti srdca a nevšímavosti, ba až bezohľadnosti. Sú to vlastnosti, ktoré by mali byť cudzie kresťanovi a každému človekovi dobrého svedomia“ (Dokumenty KBS, Životné prostredie v dokumentoch Katolíckej cirkvi).
Jedným dychom však katechizmus varuje, že zvieratá nemožno uprednostniť pred ľuďmi a pred starostlivosťou o chudobných a núdznych. Možno sa to javí ako protirečenie. No katechizmus ponúka syntézu i vzor. Je láska, ktorá patrí výlučne ľuďom; a potom je láska, ktorú možno prejaviť zvieratám. Len si to nezamieňajme. A pripomeňme si, s akou ohľaduplnosťou sa k zvieratám správal napríklad sv. František z Assisi či sv. Filip Neri, ktorý oslobodzoval vtáky v zajatí a muchy nikdy nezabíjal. Oni sú dôkazom i svedectvom, že láska k zvieratám a svätosť idú dokopy, ak však milujeme najprv Boha a ľudí (porov. KKC, 2415 – 2418).
Počas najtvrdších lockdownov nielen u nás, ale i v zahraničí bežali obrázkové žartíky: Pes na skrini a v bublinke text: Šaryk je jediný pes v bytovke. Už bol 54-krát vonku (keďže prechádzka so psom bola výnimkou zo zákazu vychádzania). A po uvoľnení opatrení možno ten domáci miláčik čaká už niekoľko hodín, kým sa nám uráči vstať. Zvieratá nie sú veci, aby sme ich používali. Zvieratá nie sú ľudia, aby sme ich stavali na piedestál lásky. Ak budeme žiť v pokoji s Bohom, určite nájdeme aj optimálny vzťah k stvorenstvu.