Nemusíme lietať, lebo Boh „zletel“ k nám
Dvanásty apríl 1961 sa zapísal do dejín, keď ľudská noha uskutočnila prvú prechádzku vo vesmíre. Slávime 60. výročie letu Jurija Gagarina. Je známe, že po pristátí skonštatoval, že Boha nikde vo výškach nevidel.
To sú často také naše predstavy. Hľadíme hore, medzi oblaky, na oblohu v domnienke, že tam kdesi prebýva Boh. A keď vzlietneme, aspoň lietadlom či balónom, naše predstavy sa rozplynú a prepadáme sklamaniu a pochybnosti o existencii Boha. Príliš povrchné a lacné.
Páči sa mi reakcia istého moskovského kňaza na Gagarinovo vyjadrenie: „Keď ho (Boha) nevidíš na zemi, neuvidíš ho ani v nebi.“ S Ježišom Kristom sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Je tu medzi nami a v nás. Ak nevidíme tvár Trojjediného v tvári blížneho, neuvidíme ho ani „tam hore“. Pozerajme na človeka Božími očami a hľaďme na Boha v človeku.