Lienka, lienka, aké bude počasie?
Aké bude počasie/Aké je u vás počasie? Jedna z typických otázok, bez ktorej – s dávkou nadsádzky, samozrejme – by už hádam rozhovor ani nebol kompletný. Je prirodzené, že nás zaujíma predpoveď počasia, a to z rôznych hľadísk – či už pri rannom obliekaní sa do práce, pri plánovaní víkendovej turistiky či dovolenky alebo kvôli prácam v záhradke. A keď kedysi našim prastarým rodičom stačili pranostiky či povestná sedembodková lienka, naši starí rodičia a rodičia čakali na večerné správy v televízii, dnes si už overujeme predpoveď v piatich mobilných aplikáciách – a ešte sa rozčuľujeme, keď sa nezhodujú, a hundreme, keď to nevyzerá podľa našich predstáv. Pamätajme však, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený človek.
Svetový deň meteorológie, ktorý každoročne pripadá na 23. marec, nás inšpiruje prehodnotiť vzťah ku klíme, podnebiu, počasiu. Faktom je, že nedokážeme privolať dážď ani utíšiť vietor či odvrátiť sucho. My nie sme pánmi nad živlami, ale svojím konaním môžeme mnoho ovplyvniť. Možno keby sme nevyrubovali lesy pre egoistické projekty, nehromžili by sme, že sa voda leje do našich príbytkov, pretože stromy by ju zadržiavali a pohlcovali. Možno keby sme viac využívali dar zdravých nôh, dýchali by sme čistejší vzduch. Áno, v celosvetovom ponímaní je to zlomok, ale každé zrnko piesku sa predsa počíta.
A v neposlednom rade nezabúdajme, že po 40 dňoch potopy sa prestali valiť vody a holubica našla suchú vetvičku; že po siedmich rokoch úrody a plnosti prišlo zase 7 rokov neúrody; že dážď zničil príbytok na neistých základoch; že Ježiša počúva aj voda a vietor.
Každý živel má svoje miesto, svoju funkciu a význam. Istý príbeh hovorí o tom, ako sa človek sťažoval na počasie a hovoril: „Bože, daj mi na jednu sezónu moc nad počasím.“ Boh súhlasil. Človek nakladal so zverenou mocou. Striedavo zosielal dážď a slnečné teplé lúče. Klasy rástli a boli čoraz väčšie. Prišiel čas žatvy a človek ostal veľmi zarazený a sklamaný. Nechápal, prečo sú všetky klasy prázdne. Vtom sa ozval Boh: „Vieš, človeče, zabudol si na vietor, ktorý rozháňa semienka.“ Teraz si možno viac uvedomíme, že dôležitejšie ako frizúra sú prírodné zákonitosti. Je to, akoby sme dieťa chceli držať v „kocke“ a nedovolili mu rásť. Musíme ho nechať vyvíjať sa a prejaviť sa. Musíme nechať prírodu a jej živly konať svoju prácu. Ale ako pomáhame dieťaťu v raste, pomáhajme aj prírode tým, že sa k nej budeme správať starostlivo a s úctou.