Duchom mladý starec v ružovom rúchu
Ak ste dnes pozerali priamy prenos svätej omše z Večného mesta, možno aj na vás trochu kontrastne pôsobilo pápežovo ružové rúcho. Svätého Otca máme viac-menej „zaškatuľkovaného“, lepšie zaodetého, do bielej reverendy. No dnes ako posol radosti na Štvrtú pôstnu nedeľu, nedeľu Laetare, celebroval Eucharistiu v ružovom. A keď sledujete kroky Františka, hoci tie fyzické sú zreteľne čoraz bolestnejšie, jeho činy, gestá, slová, úsmevy a žmurknutia svedčia o mladom radostnom duchu.
Podelil sa o myšlienky z evanjelia. Boh tak veľmi miloval svet, že nám dal svojho Syna. To je radostná zvesť. Ustavične sa radujme (porov. Flp 4, 4), že sme milované Božie deti. Buďme poslami radosti vo svete, radosti, ktorá plynie z lásky. Že sme milovaní a že môžeme – a máme – milovať.
Kiežby aj o nás mohli raz povedať: Pavol, Lukáš, Magdaléna, Alena... tak veľmi miloval, tak veľmi milovala, že dal/dala seba. Lebo láska sa dáva, láska sa daruje, láska sa obetuje. Láska sa nič nenecháva sama pre seba. Láska vychádza k druhým, ide za druhými. Láska hľadá, koho by objala, koho by zahalila svojím závojom. Smelo vpred.