Pokorné allegro z konca sveta
Habemus papam! Presne pred ôsmimi rokmi sa nám rozbúšili srdcia pri kúdole bieleho dymu a pri slovách oznamujúcich nového pápeža vypovedaných s veľkou úctou, pokorou a bázňou, ale i veľkou radosťou, oduševnením a živým temperamentom. Presne tak by sme mohli definovať aj pontifikát Svätého Otca „z konca sveta“.
S typickou latinskoamericko allegro dynamikou pokorne vystúpil na balkón a začal svoju misiu Petrovho nástupcu. Sklonil sa a prosil o modlitbu prostý Boží ľud. Stal sa nielen naším pastierom, otcom, vodcom, ale i (či azda najmä) bratom. Myšlienku bratstva mal jasne vytýčenú od začiatku a vyslovil ju i pri prvých vetách.
Po ôsmich rokoch pontifikátu, symbolizujúcich plnosť, dokonalosť, navštívil Irak, zem praotca viery Abraháma, vyzýval na pokoj, mier a bratstvo medzi všetkými bez ohľadu na etnikum, náboženstvo, sociálny status. A ukázalo sa, že je to možné; že jeho sen o bratskosti a bratstve je možné naplniť, ak sa dáme preniknúť a viesť Kristovou láskou a vzájomným odpustením.
Sprevádzajme Svätého Otca Františka modlitbami a obetami v jeho ďalších krokoch. Pomôžme mu naplniť jeho sny a vízie. Nech je pokora a apoštolská dynamika naším trvalým emblémom.