V šťastí aj v nešťastí. V zdraví aj v chorobe. Keď sa nám bude dariť, aj keď nás postihne kríza. Teba milujem. Tebe sľubujem svoju vernosť a lásku. Neodvolateľnú. Nerozlučiteľnú. Po všetky dni svojho života. Kým mi Pán dopraje tešiť sa z našej lásky tu na zemi, budem dýchať pre teba. Som tvoj. Som tvoja.
Už dlho sa snažíme naučiť nášho havkáča milý povel – daj labku. Presne podľa návodov a rád. Maškrtka v zovretej pästi. Vraj prirodzene chlpáč začne labkou hrabať, päsť sa otvorí, získa dobrotu. Len ten náš to nie a nie urobiť. Len sa pozerá. Nikdy nedvihne labku a nepoloží ju na zovretú päsť. Oňucháva. A tam sa to skončí. Keď mu chceme labku „nasilu“ dvihnúť, aby pochopil princíp, nedovolí to. Vždy si ju vytiahne. Zdráha sa. A tak nám dal ďalšiu lekciu. Jeho odkaz znie: Ja sa nedám ničím podplatiť.
Krvný tlak sa meria tlakomerom, sila silomerom, tlak vzduchu barometrom, (telesná) teplota teplomerom, elektrické napätie voltmetrom, ale čím sa meria láska?
