Navštívili sme salaš. Ovce, kozy; žinčica, syry, tvaroh. Unikátne niečo. Pohladenie všetkých zmyslov. Cestou späť sme sa zastavili u známych. Ešte o týždeň nám telefonovali s tým, že nevedia ten pach vyvetrať. Nuž – boli sme veľmi blízko.
Neviem, či pápeža Františka inšpiroval salaš, ale má v obľube metaforu – páchnuť po ovciach, ktorú vzťahuje najmä na duchovných pastierov. Pre niekoho pach, pre iného vôňa; v každom prípade to znamená blízkosť. A tá sa týka nás všetkých, nielen kňazov.
Buďme blízko ľuďom. Zaujímajme sa o nich, o ich potreby, túžby, sny, ale i sklamania a trápenia. Aby nám pach oviec nebol nielenže cudzí, ale aby sa stal znakom prívrženectva ku Kristovi. Lebo je len jeden pastier a jedno stádo.