V istú sobotu učeníci trhali klasy, keď prechádzali s Ježišom cez obilné pole, na čo ich farizeji okríkali. V istú nedeľu upratujeme, kosíme, rúbeme drevo, keďže doháňame „stratený čas“, na čo nás susedia okríkajú. Ako je to vlastne s tým posvätným dňom? Pozrime sa na „problematiku nedele“ z perspektívy klasu.
Ja som ten klas. Ty si ten klas. Ak chceš byť plný, vnútorne naplnený, aby si priniesol úrodu, potrebuješ čas – čas na Boha, čas na rodinu, čas na seba, čas na oddych. Potrebuješ (povy)rásť s Bohom, pri Bohu, vďaka Bohu.
Mnoho klasov sa zdá naoko krásnych, ale pri žatve z nich nie je osoh.
Mnoho klasov (ľudí) sa zdá navonok spokojných, ale vnútorne sú vyprahnutí (po celom týždni, po mnohých týždňoch, dokonca rokoch).
Nedeľa (svätá omša, čítanie Božieho slova, modlitba, kresťanský film, rozhovor s rodinou) – to nie je povinnosť, obmedzenie, ale dar a privilégium od samotného Boha, ktorý po všetkých dielach stvorenia na siedmy deň odpočíval.
Buď plným klasom, ktorý sa môže rozdávať.