Už ste boli na predstavení Artista na oblohe?
V knihe rozhovorov som sa dočítala radu,
ktorú dával istý jezuita.
Len zovšednieť mi nedaj, Bože...
Možno by sme od kňaza, rehoľníka čakali čosi iné...
Možno to na prvý pohľad znie obyčajne.
A predsa sa mi to čím ďalej, tým viac osvedčuje.
Len zovšednieť mi nedaj, Bože...
Zvykli sme si na hektiku, na veľa podnetov zo všetkých strán, na veľa povinností, na málo času... Dni nám zovšedneli. Menej oslavujeme, menej sa radujeme, menej sa smejeme, menej si vážime „každomaličkosti“ a všednosť nás nudí.
A pritom každý z nás, každý moment, každý deň je výnimočný.
Milujem „stále nového Boha“. Je ten istý, a predsa stále nový.
Dovoľme, aby nás prekvapil. Dovoľme Duchu, aby nás viedol...
... mňa dnes zaviedol do Knihy Deuteronómium 33.
A žasnem.
„Pán miluje svoj ľud, všetci svätí sú v jeho ruke a tí, čo sa mu k nohám blížia, od neho poučenie obsiahnu. Miláčik Pánov nech bezpečne si býva; on ho bude vždy chrániť a na jeho pleciach bude odpočívať. Niet iného, ako je miláčikov Boh, ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol, na oblakoch vo svojej nádhere. Tam hore je jeho sídlo, tu dolu sú jeho ramená večité.“
Obzvlášť sa mi páči myšlienka z veršov 13 – 14:
„Jeho kraj nech požehnáva Pán darmi, čo slnko vyvádza...“
Aký musí byť Boh radostný. Aký musí byť úžasný, keď stvoril artistu na oblohe.
Už ste boli na predstavení Artista na oblohe?
Už sme ho videli nespočetnekrát. Len nám zrejme zovšednelo. Slnko je majstrovský umelec. Hra s oblakmi, hra s tieňmi, hra s vtákmi, hra s kvapkami dažďa a dúhy, hra na skrývačku...
Už ste boli na predstavení Artista na oblohe?
Vstupenka je vždy voľná. A dokonca sa nič neplatí.
Aký úžasný a stále nový je náš Boh.
Len zovšednieť nám nedaj, Bože...