Dobrodružstvo od Galilejského jazera
Úvod: Moje dobrodružstvo s Ježišom sa začalo pri Galilejskom mori. Ako zvyčajne i tentoraz som si pripravoval siete, lebo som sa chystal loviť ryby. Ježiš pri mne zastal a adresoval mi neodkladnú výzvu: „Poď za mnou.“ Zanechal som siete a vykročil na cestu za Ježišom. Ukázal mi nové poslanie v živote. Chodil som s ním, uzdravil moju testinú, dovolil mi byť pri vzkriesení dcéry predstaveného synagógy, vzal ma na vrch premenenia, dokonca mi umyl nohy. Bol som odhodlaný byť stále s ním, kryť mu chrbát. Vášnivo som sľuboval vernosť, oddanosť, opravdivé nasledovanie svojho Majstra, Učiteľa, Pána. Horlivo som vyhlasoval odvážne položenie života zaňho. „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba“ (Jn 13, 37). Potom prišiel moment, keď som mal potvrdiť svoje slová. Položili mi tri jednoduché otázky:
„Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“ (Jn 18, 17)
„Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ (Jn 18, 25)
„A nevidel som ťa s ním v záhrade!?“ (Jn 18, 26)
Ale odpovede už ľahké neboli. Namiesto toho, aby som sa k nemu prihlásil, aby som potvrdil svoju identitu učeníka, zlyhal som. Hľadal som si teplučké miestečko, trikrát som ho zaprel. Trikrát som tvrdil, že ho nepoznám, že k nemu nepatrím, že s ním nemám nič spoločné.
A tak sa naše cesty rozdelili. Ježiš išiel na smrť. A ja?
Prvé zastavenie: Odsúdenie
Môjho nevinného Majstra nespravodlivo súdili i odsúdili.
A ja? Nebol som ta. Nezastal som sa ho. Neozval som sa. Nehájil som ho.
Druhé zastavenie: Kríž
Môj – už teraz dosť – zmučený Majster objal ťažký kríž.
A ja? Nepomohol som mu. Nepodoprel som ho. Nekráčal som s ním.
Tretie zastavenie: Pád
Môj Majster – Boh pripustil ľudskú slabosť. Padol.
A ja? Nepodal som pomocnú ruku. Nepofúkal som rany.
Štvrté zastavenie: Matka
Matka môjho Pána ho verne s bolesťou v srdci a slzami v očiach sprevádzala.
A ja? Nepodržal som ju. Neosušil ani jednu slzu. Neprivinul som ju k sebe.
Piate zastavenie: Šimon
Okoloidúci ustatý z namáhavej práce na rozpálenom poli poskytol pomoc môjmu Majstrovi.
A ja? Nemal som odvahu. Neposlúžil som. Nepriložil som ruku.
Šieste zastavenie: Veronika
Mladá žena mala v sebe odvahu predrať sa cez hrozný dav k môjmu Majstrovi.
A ja? Nemal som guráž. Nebol som smelý. Neutrel som ani jednu kvapku potu a krvi.
Siedme zastavenie: Pád
Môj dokonalý Majster opäť pripustil nevládnosť. Klesol pod ťarchou kríža.
A ja? Nepohol som sa. Nepriskočil som. Nedvihol som ho.
Ôsme zastavenie: Ženy
Jeruzalemské ženy sprevádzali môjho Majstra.
A ja? Nepridal som sa. Nepripojil som sa.
Deviate zastavenie: Pád
Môj vznešený – na smrť vysilený – Majster sa sklátil a dovolil, aby ho kríž zatlačil do prachu zeme.
A ja? Nepohol som ani prstom. Nepostavil som ho na nohy. Nešiel som ani v ústrety.
Desiate zastavenie: Šaty
Môj božský Majster strpel totálnu potupu a pripustil, aby ho obnažili. Sväté telo sa ocitlo pred zrakom nenásytného davu.
A ja? Nezaodel som ho. Neponúkol som ani polovicu svojho plášťa. Nezohrial som ho.
Jedenáste zastavenie: Klince
Môj strhaný Majster si ľahol na drevo kríža, vystrel ruky, v odovzdaní čakal, kým mu ostré klince prerazili dlane.
A ja? Neponúkol som svoje ruky. Nestlmil som svojím dychom jeho bolesť.
Dvanáste zastavenie: Výdych
Môj Majster tri hodiny v mukách visel na kríži. Znášal nielen fyzické bolesti, ale i výsmech, opustenosť, dokonca smäd.
A ja? Nezmierňoval som jeho bolesti. Nepoláskal som ho. Nepoďakoval som. Ani len pohár vody som nepodal.
Trináste zastavenie: Sňatie
Môj Majster bol mŕtvy. Už bolo treba len sňať jeho telo z kríža.
A ja? Nespravil som ani to. Neuctil som si jeho mŕtve telo.
Štrnáste zastavenie: Pohreb
Môj Majster odpočíval v hrobe. Zabalzamovali jeho telo a privalili kameň.
A ja? Neprišiel som ani na pohreb. Nerozlúčil som sa s ním. Nebol som tam.
Záver: A ja som išiel loviť ryby. Akoby sa nič nebolo stalo. „Deti, máte niečo na jedenie?“ (Jn 21, 5). Toľko som počúval jeho hlas – a nespoznal som ho. Milovaný učeník ma upozornil, že na brehu stojí Ježiš. Spolu sme si zavečerali – a potom prišiel moment, keď som mal možnosť potvrdiť svoje slová. Položil mi tri ťažké otázky:
„Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ (Jn 21, 15)
„Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ (Jn 21, 16)
„Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ (Jn 21, 17)
Tentoraz už boli odpovede ľahké. Vyznal som Ježišovi svoju lásku. A on ma vyzval ako na začiatku: „Poď za mnou“ (Jn 21, 19) – avšak už na iné dobrodružstvo, kde protagonistom bude Kristus vo mne, cezo mňa.